Predchádzajúci príspevok: „B10.5- Míňanie zarobenej mzdy v ekonomike zamestnávateľského štátu“
—————————————————————————————————
Čím dlhšie pracuje náš občan v zahraničí, tým viac sa znižuje maximálna možná hodnota času, ktorý by mohol tento občan ešte odpracovať v svojej rodnej krajine do momentu, v ktorom odchádza do dôchodku.
Tým viac sa znižuje aj maximálne možná hodnota daní, ktoré môže tento občan odviesť v prospech ekonomiky svojho rodného štátu. Teda, čím dlhšie pracuje občan v zahraničí, tým väčšia je strata na daniach, ktoré by ináč – pri práci v rodnej krajine – odviedol do štátneho rozpočtu svojej krajiny.
A veľkosť tejto straty je priamo úmerná aj počtu občanov, ktorí odídu za prácou do zahraničia.
Čím viac ich do zahraničia odíde, tým viac nielenže stráca ich rodná krajina na ušlých daniach, ktorými by títo občania v prípade zamestnávania sa v svojej rodnej krajine prispievali do jej štátneho rozpočtu, ale tým viac stráca štát aj na nákladoch vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania týchto „emigrovaných“občanov.
A samozrejme k týmto stratám treba prirátať aj straty formou odvodov na dôchodkové poistenie, odvodov, ktoré sú prerozdeľované medzi dôchodcov. O čo viac občanov odíde za prácou do zahraničia, o to menej odvodov sa môže prerozdeliť na starobné dôchodky súčasných dôchodcov v rodnom štáte „emigrovaného“občana. Na starobné dôchodky tých dôchodcov, ktorí kedysi svojou prácou vytvárali hodnoty a svojimi daňami odvádzanými do štátneho rozpočtu prispievali na našu výchovu a na naše vzdelávanie, ktorí prispievali aj na výchovu a vzdelávanie tých našich spoluobčanov, ktorí teraz pracujú v zahraničí.
Nasledujúci príspevok: „B10.7- Nemorálnosť bezplatného odčerpávania pracovnej sily“
Celá debata | RSS tejto debaty