My znášame náklady, ale zisky už zhŕňajú druhí

„V súčasnosti odchádza do zahraničia približne 20 percent končiacich absolventov lekárskych štúdií [1].

A dopyt po týchto absolventoch v zahraničí neutícha, naopak rastie. To znamená, že ak budú hospodársky silnejšie členské štáty EU potrebovať viac lekárov, stačí, ak absolventom lekárskych štúdií v novopristúpených štátoch EU ponúknu lukratívnejšie podmienky na výkon práce, ako majú v svojich rodných krajinách.

Čím lepšie finančné podmienky im ponúknu v zahraničí, tým je väčší predpoklad, že títo absolventi odídu, tým je väčšia pravdepodobnosť, že ich odíde viac.

Západné krajiny si tak svoj problém nedostatku zdravotného personálu vyriešia okamžite – jednoduchým navýšením platov.

Zvýšením platov lekárov si bohatšie krajiny Západnej Európy vyriešia problém s ich nedostatkom, pretože zvýšenie platov vyvolá ďalší prílev lekárov z novopristúpených členských krajín.

Je síce pravda, že to vyvolá dodatočné náklady štátneho rozpočtu krajiny, ktorá zvýšenie platu realizuje, no toto zvýšenie je kompenzované úsporou finančných prostriedkov, ktoré by museli bohatšie krajiny vynaložiť v prípade, ak by nemali k dispozícii lekárov z novopristúpených členských krajín a prípravu lekárov pre potreby vlastnej ekonomiky by si museli zabezpečiť  z radov vlastných občanov.

Teda, vlastne úspora  nákladov vynakladaných počas dlhodobej prípravy lekára na svoju profesiu v bohatších členských krajinách, úspora dosiahnutá bezplatným odčerpávaním lekárov z novopristúpených členských  krajín, vráti bohatším krajinám  náklady, ktoré vynaložili na zvýšenie platov lekárov v svojich krajinách.“ (viď príspevok „B9.2- Odchod lekárov a zdravotných sestier do zahraničia“[2])

Nech sa občan Nemecka po ukončení štúdií na lekárskej fakulte v svojej rodnej krajine zamestná v Nemecku v nejakej nemocnici ako lekár na určitej pozícii, napr. ako  lekár-kardiochirurg.

Na konci každého odpracovaného mesiaca sa z jeho  mzdy odvedie daň do nemeckého štátneho rozpočtu.

Časťou tejto dane je aj suma alebo čiastka, ktorá predstavuje splátku nákladov vynaložených nemeckým štátom v procese dlhodobého vzdelávania tohto lekára, tohto jej rodného občana.

Touto časťou dane zo mzdy, teda touto splátkou nákladov vynaložených v dlhodobom procese vzdelávania, vracia lekár svojmu štátu peniaze, ktoré doňho jeho rodná krajina investovala počas procesu jeho dlhodobého vzdelávania od základnej, cez strednú až po vysokú školu.

Každým odpracovaným mesiacom, a teda aj každomesačným odvodom dane zo mzdy tohto lekára, sa tak tento dlh občana voči svojej rodnej krajine zmenšuje  o určitú hodnotu – o splátku nákladov vynaložených na jeho vzdelávanie.

Nech občan  Slovenska po dokončení štúdií na lekárskej fakulte v svojej rodnej krajine odíde do Nemecka a zamestná sa v tej istej nemocnici, a na tej istej pracovnej pozícii lekár-kardiochirurg, ako aj občan Nemecka uvedený v predchádzajúcej časti textu.

Na konci každého odpracovaného mesiaca je z jeho mzdy odvedená daň zo mzdy v prospech nemeckého štátneho rozpočtu.

Keďže nastúpil na tej istej pracovnej pozícii ako jeho nemecký kolega, predpokladáme, že aj jeho mzda bude v rovnakej výške ako mzda jeho nemeckého kolegu. To je spravodlivé. Za rovnakú prácu rovnaká mzda.

Samozrejme z tejto mzdy odviedol jeho zamestnávateľ daň zo mzdy, ktorá je v tej istej výške, ako aj u jeho nemeckého kolegu.

Čiže tieto odvádzané dane zo mzdy u oboch lekárov sú rovnaké. Obaja títo lekári z rovnakej mzdy odvádzajú rovnakú daň.

To je tiež spravodlivé, z rovnakej mzdy predsa rovnaké dane. Či už ide o daň  nemeckého lekára, vzdelaného na náklady Nemecka, alebo ide o daň slovenského lekára, zamestnaného v Nemecku, a vzdelaného na náklady Slovenska.

Ale súčasťou ich rovnakých daní zo mzdy je aj peňažná čiastka, ktorá predstavuje splátku nákladov, ktoré vynaložili v dlhodobom procese vzdelávania týchto lekárov ich rodné krajiny.

Predsa každý štát vie, že náklady vynaložené na vzdelávanie svojho rodného občana sa mu začnú vracať až po zapojení sa tohto jeho občana do pracovného procesu, teda po tom, ako začne tento občan odvádzať do štátneho rozpočtu daň zo mzdy.

Tieto náklady sa začnú vracať do štátneho rozpočtu práve prostredníctvom odvodu dane zo mzdy týchto zamestnaných občanov.

A časťou tejto dane je aj suma alebo čiastka, ktorá predstavuje splátku nákladov vynaložených rodnou krajinou v dlhodobom procese vzdelávania svojho občana.

A každomesačným odvádzaním dane zo mzdy do štátneho rozpočtu tak občan zároveň do tohto rozpočtu odvádza aj splátku tých nákladov, ktoré doňho investovala jeho rodná krajina počas dlhodobého procesu vzdelávania, vzdelávania prebiehajúceho na základnej, strednej a vysokej škole.

Čiže čím viac mesiacov pracuje občan v ekonomike rodného štátu, tým viac mesiacov odvádza daň zo svojej mzdy do štátneho rozpočtu, a teda tým viac splátok nákladov vynaložených na jeho vzdelávanie splatí svojmu rodnému štátu.

Náklady vynaložené na vzdelávanie občana sa týmto spôsobom postupne vracajú tam, odkiaľ boli vynaložené, teda sa vracajú do štátneho rozpočtu rodnej krajiny.

Vracajú sa postupnými splátkami, ktoré sú časťou dane zo mzdy, odvádzanej občanom do rozpočtu rodnej krajiny v pravidelných – obyčajne mesačných – intervaloch.

To znamená, že tak isto, ako očakáva nemecký štát, že sa mu náklady vynaložené na vzdelávanie jeho občana, pracujúceho aktuálne ako kardiochirurg (viď vyššiu časť textu), postupne vrátia v podobe každomesačnej časti dane z jeho mzdy, teda v podobe splátky nákladov vynaložených v dlhodobom procese vzdelávania občana, tak isto aj Slovensko očakáva, že sa mu jeho náklady vynaložené na vzdelávanie svojho občana v profesii kardiochirurg vrátia v podobe každomesačnej časti dane z jeho mzdy – splátky nákladov vynaložených na vzdelávanie – ktorú bude tento občan dostávať, ak začne pracovať vo svojej profesii, t. j. ak začne pracovať ako kardiochirurg.

Časť dane zo mzdy určená ako splátka nákladov vynaložených na vzdelávanie je automaticky vygenerovaná vznikom dane zo mzdy.

Je jej neoddeliteľnou súčasťou, nezávisle na tom, v ktorom štáte je táto daň zo mzdy vygenerovaná.

Čiže ak vznikne občanovi povinnosť odvodu dane zo mzdy, a táto povinnosť, samozrejme, vzniká pri každej legálnej mzde, tak súčasťou tejto dane je aj čiastka, ktorá je určená na kompenzáciu nákladov vynaložených v dlhodobom procese vzdelávania tohto občana.

A táto čiastka či táto časť dane zo mzdy patrí do štátneho rozpočtu tej krajiny, v ktorej boli náklady na vzdelávanie občana vynaložené, t. j. do štátneho rozpočtu jeho rodnej krajiny.

Ak po skončení štúdií odíde slovenský kardiochirurg pracovať do zahraničia, bolo by prirodzené, aby sa do štátneho rozpočtu Slovenska v primeranej výške vrátili aspoň finančné prostriedky, ktoré boli vynaložené počas jeho prípravy na vykonávanie svojej profesie, ktoré boli teda vynaložené počas jeho dlhodobej prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu.

Teda, bolo by prirodzené a spravodlivé, aby sa do štátneho rozpočtu Slovenska v primeranej výške vrátili prinajmenšom peniaze vynaložené v dlhodobom procese jeho vzdelávania na základnej, strednej a vysokej škole.

Pretože náklady na vzdelávanie, to nie sú len náklady vynaložené na vzdelávanie na vysokej škole. To sú aj náklady vynaložené tak na základnej ako aj na strednej škole. (pozri príspevok „B4. 2- Charakter celkových nákladov vynaložených štátom na vzdelávanie vysokoškolského odborníka“ [3])

A primeranou výškou kompenzovaných nákladov je suma úmerná dĺžke obdobia zamestnávania sa odborníka v zahraničnej ekonomike.

Aby sa prinajmenšom vrátili tieto náklady, tak to preto, pretože, keď do niečoho peniaze vložíte, tak očakávate, že sa vám tieto peniaze zhodnotia, prinesú vám okrem vynaložených nákladov aj nejaký zisk.

Kvôli zjednodušeniu celej problematiky však uvažujme, že sa Slovensku vrátia len tie peniaze, ktoré štát vložil do vzdelávania kardiochirurga, t. j. že sa vrátia len náklady vynaložené na vzdelávanie kardiochirurga, bez ich patričného zhodnotenia.

Teda vrátia sa len náklady bez zisku, resp. s nulovým ziskom.

Čiže, ako sme už vyššie uviedli, nemecký aj slovenský kardiochirurg, zamestnaní v nemeckej ekonomike, s rovnakými mzdami  a rovnakými daňami z tejto mzdy, by mali prostredníctvom určitej čiastky z tejto dane splácať náklady vynaložené na ich vzdelávanie, ktoré im bolo poskytnuté v ich rodných krajinách.

Nemeckému kardiochirurgovi v Nemecku a slovenskému na Slovensku.

Zatiaľ čo nemecký kardiochirug časťou dane zo svojej mzdy  spláca náklady vynaložené na jeho vzdelávanie jeho rodnou krajinou, t. j. vynaložené Nemeckom, náklady vynaložené na vzdelávanie slovenského kardiochirurga sa prostredníctvom časti dane z jeho mzdy, vyplácanej v Nemecku, už jeho rodnej krajine, teda Slovensku, nesplácajú.

Áno, daň zo mzdy slovenského kardiochirurga zamestnaného v nemeckej ekonomike sa odvádza tak isto, pravidelne, každý mesiac, ako aj daň zo mzdy jeho nemeckého kolegu. Odvádza sa do nemeckého štátneho rozpočtu.

Zatiaľ čo  odvádzanie dane zo mzdy nemeckého lekára do štátneho rozpočtu  Nemecka má za následok splácanie nákladov vynakladaných z nemeckého štátneho rozpočtu počas dlhodobého procesu vzdelávania tohto nemeckého lekára-kardiochirurga, tak odvodom dane zo mzdy slovenského lekára do nemeckého štátneho rozpočtu – určitou časťou ktorej by sa mali splácať tiež náklady Slovenska vynaložené na vzdelávanie slovenského lekára-kardiochirurga – už nedochádza k splácaniu nákladov vynaložených v dlhodobom procese vzdelávania slovenského lekára, vynaložených v jeho rodnej krajine, na Slovensku.

Nedochádza k splácaniu týchto nákladov preto, pretože tá časť dane, ktorá je určená na splácanie týchto nákladov už neplynie do slovenského štátneho rozpočtu, ale neprávom plynie do nemeckého štátneho rozpočtu.

Plynie do nemeckého štátneho rozpočtu práve preto, pretože táto časť dane určená na splácanie nákladov je súčasťou dane zo mzdy, ktorá však celá plynie do nemeckého štátneho rozpočtu.

Čiže nemecký štátny rozpočet si neoprávnene privlastňuje peniaze, ktoré sú určené na splácanie  nákladov vynaložených na vzdelávanie slovenského občana v jeho rodnej krajine.

Časťou dane zo mzdy slovenského lekára je tiež suma, ktorá predstavuje splátku nákladov vynaložených na vzdelávanie tohto lekára, podobne, ako aj v prípade jeho nemeckého kolegu.

Lenže ak takáto časť dane existuje – t. j. časť dane zo mzdy pracovníka, ktorá predstavuje splátku nákladov vynaložených na jeho vzdelávanie v jeho rodnej krajine – a ona samozrejme existuje, potom problém spočíva v tom, že jej smerovanie do nemeckého štátneho rozpočtu nie je správne.

Predsa náklady vynaložené v dlhodobom procese vzdelávania tohto slovenského lekára pracujúceho v Nemecku, teda náklady vynaložené na jeho vzdelávanie na základnej, strednej a vysokej škole, boli vynaložené na Slovensku, a nie v Nemecku.

Ale v súčasnosti smeruje do štátneho rozpočtu Nemecka aj tá časť dane zo mzdy slovenského lekára, ktorá je určená ako splátka nákladov vynaložených na jeho vzdelávanie v jeho rodnej krajine.

Táto časť dane by mala po správnosti smerovať do štátneho rozpočtu rodnej krajiny tohto lekára, pracujúceho v Nemecku, t. j. do štátneho rozpočtu Slovenska, pretože tu boli vynaložené náklady na jeho vzdelávanie.

Nemecký štátny rozpočet poberá túto časť dane zo mzdy slovenského lekára neoprávnene, pretože táto časť dane predstavuje  splátku nákladov vynaložených na vzdelávanie slovenského lekára, a tieto náklady boli predsa vynaložené v jeho rodnej krajine, t. j. na Slovensku, a nie v Nemecku.

Predchádzajúca problematika skrátene:

Ak sa zamestnajú v Nemecku dvaja lekári – nemecký a slovenský – na tej istej pracovnej pozícii, v tej istej  nemocnici, s rovnakou praxou, potom dostanú  rovnakú mzdu, a z tejto mzdy im je odvedená rovnaká daň.

Ak v dani zo mzdy nemeckého lekára je časť, ktorá je určená ako splátka nákladov vynaložených na vzdelávanie tohto lekára v jeho rodnej krajine, teda v Nemecku, tak aj v dani zo mzdy slovenského lekára je časť určená ako splátka nákladov vynaložených na vzdelávanie tohto lekára v jeho rodnej krajine, teda na Slovensku.

Zatiaľ čo náklady na vzdelávanie nemeckého lekára boli platené z nemeckého štátneho rozpočtu, náklady na vzdelávanie slovenského lekára boli platené zo slovenského štátneho rozpočtu.

Splátka určená na splatenie nákladov vynaložených v dlhodobom procese vzdelávania musí ísť tomu, kto tieto náklady skutočne vynaložil.

Čiže, ak v prípade nemeckého lekára, pracujúceho v Nemecku, ide splátka do nemeckého štátneho rozpočtu, potom v prípade slovenského lekára pracujúceho v Nemecku a vzdelaného na náklady Slovenska,  by mala ísť táto splátka jednoznačne do slovenského štátneho rozpočtu.

Vo všeobecnosti je úplne jedno v akej profesii pracujú a akú výšku mzdy zarábajú zahraniční pracovníci zamestnaní v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku či Anglicku, alebo v inej krajine. Podstatné je, že časť dane z ich mzdy tvorí suma, ktorá je určená na splácanie  nákladov vynaložených v dlhodobom procese vzdelávania týchto pracovníkov v ich rodných krajinách.

Táto časť dane by sa mala vracať do štátneho rozpočtu tej krajiny, ktorá tieto náklady na vzdelávanie pracovníka vynaložila.

A tou krajinou, ktorá tieto náklady na vzdelávanie vynaložila, je predsa rodná krajina týchto zahraničných pracovníkov.

Tak, ako určitá časť dane zo mzdy  nemeckého občana kompenzuje náklady vynaložené nemeckým štátom na výchovu a vzdelávanie tohto občana, tak isto by aj časť dane zo mzdy zahraničného občana (napr. slovenského občana) pracujúceho v nemeckej ekonomike a napĺňajúca nemecký štátny rozpočet, mala kompenzovať náklady vynaložené na výchovu a vzdelávanie tohto zahraničného občana v jeho rodnej krajine.

A keďže náklady vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania slovenského občana boli vynaložené v jeho rodnej krajine, teda na Slovensku, tak by časť dane odvádzanej zo mzdy slovenského občana zamestnaného v nemeckej ekonomike a smerujúcej do nemeckého štátneho rozpočtu, mala smerovať do štátneho rozpočtu Slovenska, a nie do štátneho rozpočtu Nemecka.

Štát Nemecko, ako podnikateľský subjekt, využíva služby pracovníka z inej krajiny, pričom neberie do úvahy, že niekto musel vynaložiť náklady na výchovu a vzdelávanie tohto zahraničného pracovníka, aktuálne pracujúceho v jeho ekonomike.

Niekto tieto náklady vynaložiť musel, a nebolo to Nemecko.

Takto má vlastne nemecká ekonomika pri zamestnávaní zahraničného pracovníka nižšie náklady, nižšie náklady vynaložené v procese výroby výrobkov či pri poskytovaní služieb, pretože do nákladov na dosiahnutie zisku nemusí započítavať náklady vynaložené na výchovu a vzdelávanie zahraničného pracovníka, tak ako to robí pri zamestnávaní svojho rodného občana, t. j. pri zamestnávaní nemeckého občana.

Nemusí započítavať tieto náklady, pretože tieto náklady na výchovu a vzdelávanie tohto zahraničného pracovníka už zaplatila cudzia krajina, zaplatila ich jeho rodná krajina.

Z tohto dôvodu je tá časť výroby v Nemecku, ktorá využíva zahraničných pracovníkov,  konkurenciaschopnejšia než tá jej časť, ktorá využíva domácich pracovníkov.

Z toho dôvodu, že náklady na výchovu a vzdelávanie zahraničného pracovníka zamestnaného v nemeckej  ekonomike idú na účet rodného štátu tohto pracovníka, ktorý tým musí zaťažiť svoj štátny rozpočet, tak z toho dôvodu nezaťažujú nemecký štátny rozpočet.

Náklady vynaložené v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania tohto zahraničného pracovníka idú na účet jeho rodnej krajiny, a jeho rodní spoluobčania na to teda aj neférovo a nespravodlivo doplácajú.

Doplácajú, pretože musia platiť náklady, ktoré síce prinesú zisk, ale celý ten zisk ide v prospech nemeckej ekonomiky.

Ide celý v prospech nemeckej ekonomiky, bez toho, aby sa časť z neho vrátila ako spravodlivá kompenzácia nákladov tým, ktorí tieto náklady vynaložili.

A tie náklady vynaložilo Slovensko, slovenskí občania.

Ten zisk, ide, predsa, celý v prospech nemeckej ekonomiky.

Z tohto zisku by sa logicky mala platiť spravodlivá časť nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie tých slovenských občanov, ktorí tento zisk pomohli svojou prácou dosiahnuť.

A čuduj sa svete – nelogicky sa neplatí. 

Neplatí sa. Z neznámych či skôr dobre známych dôvodov.

Lebo jedni, čo využívajú, a druhí, čo sú využívaní.

Lebo jedni, čo životnú úroveň občanov svojej krajiny budujú na úkor životnej úrovne občanov druhých krajín.

Lebo rovní a rovnejší.

[1] https://www.etrend.sk/ekonomika/mladi-ludia-opustaju-slovensko-najcastejsie-su-to-lekari.html

[2] https://ivlcek.blog.pravda.sk/2022/01/03/b9-2-odchod-lekarov-a-zdravotnych-sestier-do-zahranicia/

[3] https://ivlcek.blog.pravda.sk/2021/12/27/b4-2-charakter-celkovych-nakladov-vynalozenych-statom-na-vzdelavanie-vysokoskolskeho-odbornika/