B4. 2- Charakter celkových nákladov vynaložených štátom na vzdelávanie vysokoškolského odborníka

Predchádzajúci príspevok: „B4.1- Náklady rodičov na výchovu dieťaťa“. Náklady rodičov na výchovu dieťaťa tvoria náklady vynaložené do ukončenia strednej príp. vysokej školy. Patria tu náklady na stravu, ošatenie, bývanie, energie, jasle, materskú školu, rôzne záujmové krúžky, šport, náklady spojené so školou (školské pomôcky, učebnice, školské aktivity), náklady vynaložené na mimoškolské vzdelávanie, dopravu, lekársku starostlivosť a i.

 ———————————————————————————————————

 

B4.2.0        Náklady na vzdelávanie – to nie sú len náklady na vysokú školu 

Už sme uviedli, že finančné náklady štátu, ktoré vynaloží na vzdelávanie svojich občanov, nemožno stotožniť len s prostriedkami  vloženými do ich posledného – zvyčajne vysokoškolského – stupňa vzdelania, ktorého zameranie väčšinou odráža charakter ich budúceho zamestnania. Na to, aby človek, ktorý sa vzdeláva za odborníka, mohol toto vysokoškolské štúdium vôbec začať, musí už určité vzdelanie mať.

Predsa, aby budúci odborník zvládol vysokoškolské vzdelanie určitého zamerania, potrebuje už mať určitú vzdelanostnú úroveň, určité minimum vedomostí, ktoré je potrebné k tomu, aby vôbec mohol začať študovať na vysokej škole, a aby vôbec toto vysokoškolské štúdium zvládol. Vysokoškolskí pedagógovia automaticky predpokladajú, že začínajúci vysokoškolskí študenti už disponujú vedomosťami z konkrétnych vedných odborov na určitej úrovni. Napr. študenti lekárskych fakúlt musia pred začatím  lekárskych štúdií preukázať, že majú na požadovanej úrovni určité znalosti z  biológie, chémie a častokrát aj z fyziky.

Tieto automaticky vyžadované vedomosti, nevyhnutné k začatiu vysokoškolských štúdií, sú predmetom štúdia na  strednej škole, a úspešné zvládnutie prijímacích skúšok na lekársku fakultu je vlastne len potvrdením o potrebnej vedomostnej úrovni študenta v požadovaných predmetoch. To znamená, že absolvovanie strednej školy určitého zamerania na požadovanej úrovni je nevyhnutným predpokladom na úspešné zvládnutie štúdií na konkrétnej vysokej škole pre každého budúceho odborníka.

Bez vyžadovaných znalostí získaných na strednej škole nemá študent šancu zvládnuť vysokoškolské štúdium. A preto do finančnej mozaiky nákladov vynaložených na vzdelávanie budúceho odborníka treba zarátať aj náklady vynaložené štátom na stredoškolské štúdium.

Sú to náklady na mzdy stredoškolských pedagógov, na elektrickú energiu v školách, vodu, kúrenie, na nájom, učebné pomôcky, poistenie študentov, náklady na mzdy nepedagogických pracovníkov atď. Proste ide o náklady vynaložené štátom na mladého človeka spojené s procesom vzdelávania na strednej škole.

A tak ako nevyhnutne potrebuje študent znalosti získané štúdiami na strednej škole k tomu, aby mohol študovať na vysokej škole, tak isto, ak nie viac, potrebuje študent strednej školy znalosti získané na základnej škole k tomu, aby mohol úspešne zvládnuť stredoškolské štúdium.

Pretože ak vstupuje na strednú školu, nik sa ho nepýta,  či vie čítať a písať, či vie veľkú a malú násobilku, či ovláda základné vedomosti z fyziky, biológie, matematiky, chémie atď. To sú vedomosti, ktorých znalosť je nevyhnutným predpokladom na zvládnutie štúdia na strednej škole, a základná škola nás tieto nevyhnutné základné vedomosti učí. Tieto poznatky, osvojené počas vzdelávacieho procesu na základnej škole, sú zároveň vedomosťami najviac potrebnými pre praktický život.

A finančná mozaika nákladov vynaložených na výchovu odborníka sa dopĺňa o náklady spojené s vyučovacím procesom na základnej škole – mzdy učiteľov a ďaľších osôb nevyhnutných pri zabezpečovaní procesu výučby na základnej škole. A, samozrejme, do týchto nákladov patria aj náklady vynakladané na školské budovy, energie, nájom, poistné, vybavenie škôl, učebné pomôcky atď.

Absolvovanie všetkých troch typov škôl – základná, stredná, vysoká – je teda nevyhnutnou podmienkou na prípravu vysokoškolského odborníka . A až finančné náklady vynaložené na vzdelávanie na dvoch, resp. troch stupňov škôl – t. j. vzdelávanie na základnej, strednej, príp. aj vysokej škole – ktoré človek absolvuje pred svojím vstupom na pracovný trh, predstavujú reálne náklady vynaložené na štandardné vzdelávanie človeka.

 

B4.2.1        Hodnota nákladov vynaložených na vzdelávanie na základnej škole 

Priemerné náklady vynaložené štátom na Slovensku na žiaka základnej školy v r. 2019

boli vyčíslené sumou takmer 1800 eur (presne 1796 eur – https://www.minedu.sk/data/att/14189.pdf  [1]). 

Kvôli zjednodušeniu, neberme do úvahy infláciu, zdražovanie a iné vplyvy, a uvažujme, že počas celej dochádzky nášho dieťaťa budú tieto náklady – tj. počas 9 rokov absolvovania základnej školy stále také isté, nemeniace sa, t. j. na vzdelávanie nášho dieťaťa počas 9 rokov navštevovania základnej školy vynaloží štát sumu:

9 x 1800 eur = 16 200 eur

 

B4.2.2          Hodnota nákladov vynaložených na vzdelávanie na strednej škole 

Podľa [2] bolo v r. 2018 na Slovensku 236 gymnázií s takmer 74-tisíc gymnazistami a 440 stredných odborných škôl s vyše 130-tisíc žiakmi. Čiže žiakov na stredných odborných školách bolo zhruba dvakrát viac než študentov gymnázií.

Náklady vynaložené na gymnazistu sú 2044 eur a náklady vynaložené na žiaka strednej odbornej školy sa pohybujú – podľa typu školy – v hraniciach: 2308-4240 eur [1].

Keďže nemáme k dispozícii presný počet študujúcich na jednotlivých školách a úlohou tohto textu nie je ani tak poukázať na kvantitatívnu stránku  opisovaného problému ako skôr na kvalitatívnu, potom ako priemernú hodnotu nákladov vynaložených počas jedného roka štúdií na strednej škole – je jedno či gymnázia alebo strednej odbornej školy –   budeme uvádzať hodnotu maximálne férovú z hľadiska tých, ktorým túto hodnotu predkladáme ako účet za štúdium na strednej škole. A touto hodnotou je suma 2250 eur. Táto hodnota je s istotou takmer sto percent značne pod hodnotou skutočných priemerných nákladov vynaložených na jednoročné náklady štúdia na strednej škole.  Túto hodnotu – 2250 eur – sme vybrali ako priemernú sumu vynaloženú počas jedného roka na študenta ľubovoľnej strednej školy.

Kvôli úplnosti informácie treba dodať, že sme – ako vidieť z tabuľky https://www.minedu.sk/data/att/14189.pdf  [1] – študentov stredných športových škôl, konzervatórii, špeciálnych stredných škôl a učilíšť, kde sú jedny sú z najvyšších študijných nákladov, ani nebrali do úvahy, keďže vynaložené náklady na nich by nám túto našu zvolenú priemernú jednoročnú hodnotu nákladov – 2250 eur – v žiadnom prípade neznížili, ale práve naopak, razantne zvýšili. 

Uvažujme so 4 rokmi vzdelávania, ako priemernou dobou štúdií na strednej škole. Čiže náklady vynaložené na stredoškolské štúdiá dosiahnu hodnotu:

4 x 2250 eur = 9 000 eur 

 

B4.2.3             Hodnota nákladov vynaložených na vzdelávanie na základnej a strednej škole 

To znamená, že štát na vzdelávanie dieťaťa – od začatia vzdelávacieho procesu, t. j. od prváčika na základnej škole až po ukončenie štúdií maturitnou skúškou na strednej škole – vynaloží sumu:

16 200 + 9 000 = 25 200 eur

Zaokrúhlime túto sumu na hodnotu 25 000 eur.

 

B4.2.4     Hodnota nákladov vynaložených na vzdelávanie na vysokej škole 

Ale k týmto nákladom treba ešte prirátať náklady vynaložené na štúdiá na vysokej škole. Tieto náklady sa líšia v závislosti od druhu vysokej školy. Napr. šesťročné vysokoškolské štúdiá lekára stoja vyše 34 000 eur [3].

 

[1] https://www.minedu.sk/normativy-a-normativne-prispevky-na-rok-2019/

https://www.minedu.sk/data/att/14189.pdf

[2] https://dennikn.sk/blog/1119968/mame-vela-ci-malo-gymnazii/

[3] https://www.aktuality.sk/clanok/264604/studium-im-zaplati-stat-zarabat-vsak-idu-do-cudziny/

 

Nasledujúci príspevok: „B4.3- Hodnota nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie pracovníka“

B12. 1- Haló . . . Nemci, Rakúšania, Švajčiari či Angličania, bezplatne vám vychovávame lekárov. A náklady bude za vás kto platiť?

09.04.2022

„V súčasnosti odchádza do zahraničia približne 20 percent končiacich absolventov lekárskych štúdií [1]. A dopyt po týchto absolventoch v zahraničí neutícha, naopak rastie. To znamená, že ak budú hospodársky silnejšie členské štáty EU potrebovať viac lekárov, stačí, ak absolventom lekárskych štúdií v novopristúpených štátoch EU ponúknu [...]

B11. 1- Chudáka zderieme aj z poslednej kože, a čím bohatší, tým viac sa mu klaniame, tým viac sa pred ním skláňame

15.03.2022

Štát, jeho predstavitelia a zástupcovia, naháňajú a trestajú za odkotúľavané šestáky každého, koho sa neboja, a pritom im unikajú zlatučké jagavé dukáty, ktoré patria nám všetkým, ktoré visia priamo pred nami, ako šťavňaté jabĺčka. Stačí len natiahnuť ruku a odtrhnúť ich. Ale o tie sa nehlásime. Nechceme vedieť, že máme na ne plný nárok. [...]

B11- Aj tí najbiednejší Slováci sa zložili na náklady 19 miliárd, ale zisk už berie Nemecko, Anglicko, Švajčiarsko a iní

09.03.2022

Keď v štátnej pokladnici, v štátnom rozpočte, chýbajú peniaze, tak sa to štát snaží dohnať buď zvýšením starých, alebo zavedením nových daní, rôznymi poplatkami za to, tamto či toto, novým zaťažením obyvateľov i podnikateľov. Hlavne drobných podnikateľov. Ale prečo sa najprv nepokúsime pozrieť, kde sa tie peniaze strácajú, kde odtekajú? [...]

Irán útok revolučné gardy

OSN: Viac ako milión ľudí v Sýrii opustilo svoje domovy v dôsledku ofenzívy povstalcov

12.12.2024 22:27, aktualizované: 22:44

Medzi vysídlenými sú hlavne ženy a deti.

srbsko

Srbskí študenti odmietajú ukončiť blokádu vysokých škôl, kým nebudú splnené ich požiadavky

12.12.2024 22:23

Srbskí študenti od vlády tiež žiadajú, aby tamojšie orgány trestne stíhali zodpovedných za pád výčnelka strechy na stanici v Novom Sade.

Gruzínsko, demonštrácia, protest

Nenecháme ruského lokaja, aby nám kradol budúcnosť: Gruzínci napriek krutému počasiu protestujú už pätnásty deň

12.12.2024 22:05

Napriek chladu a vetru sa pred sídlom gruzínskeho parlamentu v Tbilisi znovu zišlo niekoľko tisíc ľudí, už pätnástu noc za sebou.

sýria, Humajmím, asad

Rusko nadviazalo kontakty s povstalcami v Sýrii. Chce si udržať vojenské základne v krajine

12.12.2024 21:24

Predstavitelia ruského diplomatického zboru sa so zástupcami HTS stretli v jednom z hotelov v Damasku.

Ivan Vlček

Kvôli čomu sme vlastne boli prizvaní do Únie? Kvôli úprimnej snahe o dobro pre všetkých alebo kvôli neskromnej snahe o výhody jedných na úkor druhých?

Štatistiky blogu

Počet článkov: 42
Celková čítanosť: 70535x
Priemerná čítanosť článkov: 1679x

Autor blogu

Kategórie