My znášame náklady, ale zisky už zhŕňajú druhí

Predchádzajúci príspevok: „B9.3.1- „Negatívne dôsledky odchodu lekárov a zdravotných sestier do  zahraničia“. Zo Slovenska každoročne odchádza za prácou do zahraničia množstvo lekárov a zdravotných sestier. Zhoršuje to situáciu pacientov v našej rodnej krajine.

—————————————————————————————————–

Samozrejme, posúvanie termínov, tak vyšetrení, ako aj operácií, vedie mnoho ráz  k ďaľším nepríjemným  – častokrát nevratným – dôsledkom pre zdravie postihnutého jedinca. A keby tu šlo  o predlžovanie týchto múk, bolestí, nepríjemných pociťovateľných stavov  len v rade dní, ale tu ide o ich natiahnutie nie o týždne, ale o dlhé mesiace, a často aj roky.  Kto spôsobil tú situáciu? Kto je za ňu zodpovedný? Spôsobil to on? On, občan, ktorý  každý mesiac, celý svoj život poctivo platí štátu povinné zdravotné poistenie?

Občan, ktorý zo svojho častokrát biedneho platu, prostredníctvom dane odvádzanej z tohto platu, prispieva aj na vzdelávanie ďaľších lekárov, nevyhnutných na zabezpečenie správnej činnosti zdravotníctva v svojej rodnej krajine? On, ktorý málokedy niečo od zdravotného systému potreboval a teraz – keď potrebuje – tak musí v bolestiach čakať? Je to jeho vina? Alebo je chyba niekde inde? Kde …? Kde sa stala chyba …? Kto za ňu môže …?

Či za ňu môže ten lekár, ktorý odišiel po skončení štúdií do zahraničia, pretože tam vidí nielen perspektívnejšie platové možnosti, ale aj perspektívnejšie podmienky  pre svoj ďalší rozvoj? Lekár, ktorý tak ako mnohí mladí ľudia plní nadšenia, odhodlania a entuziazmu už počas štúdií dúfa v to, že v svojej profesii bude nie dobrý, ale že bude vynikajúci odborník? Ktorý úprimne túži vracať zdravie ľuďom, vracať to zdravie, ktorého nevyčísliteľnú hodnotu si s pribúdajúcim vekom uvedomujeme čoraz viac a viac? Ktorý túži, tak ako každý mladý človek, vyniknúť v svojom budúcom povolaní a dosiahnuť výsledky, ktoré mu prinesú satisfakciu v podobe čo najväčšieho množstva vyliečených ľudí?

Ktorý vie, že čím bude odborne zdatnejší, tým bude viac pripravenejší popasovať sa s chorobami svojich pacientov. Ktorý vie, že šancu na statie sa takýmto lekárom má jedine na pracovisku, ktoré mu zaručuje maximálne podmienky na rozvitie jeho štúdiom získaných schopností, zručností a talentu, ktoré mu zaručuje maximálne podmienky na jeho profesnú činnosť. A ktorý taktiež vie, že, bohužiaľ, zdravotné zariadenia v jeho rodnej krajine majú častokrát ďaleko do poskytnutia kvalitných podmienok na jeho prácu a na jeho odborný rast, finančné ohodnotenie už ani nespomínajúc.

Nie, nie, ….tento mladý čerstvovyštudovaný lekár nie je na vine. On odchádza z krajiny nielen kvôli finančnému ohodnoteniu, ale hlavne kvôli možnosti ďaľšieho profesného rastu, kvôli možnosti lepšej sebarealizácie, možnosti lepšie sa uplatniť  v svojej profesii na pracovisku, ktoré mu túto možnosť ponúka. Bohužiaľ – pre našu škodu – pracoviská v krajinách západnej Európy poskytujú oveľa lepšie možnosti tak odborného rastu, ako aj finančného ohodnotenia v porovnaní s možnosťami nášho chorého zdravotníctva. Tento mladý lekár odchádza kvôli možnosti stať sa naozaj čo najlepším lekárom – odborníkom, a tak následne byť čo najviac nápomocným chorému človeku. V zmysle Hippokratovej prísahy.

Nie, vina nie je v ňom. Vina je niekde inde. V niekom úplne inom. Nie v tom mladom lekárovi, odchádzajúcom do zahraničia, od ktorého chcú vrátiť peniaze za štúdium, mysliac si, že by sa tým vrátením peňazí niečo napravilo, niečo zmenilo k lepšiemu. Nevidiac, že problém  spočíva v niečom úplne inom.

Nasledujúci príspevok: „B9.3.3- Stresujúca situácia lekárov a zdravotných sestier“