Predchádzajúci príspevok: „B4.1- Náklady rodičov na výchovu dieťaťa“. Náklady rodičov na výchovu dieťaťa tvoria náklady vynaložené do ukončenia strednej príp. vysokej školy. Patria tu náklady na stravu, ošatenie, bývanie, energie, jasle, materskú školu, rôzne záujmové krúžky, šport, náklady spojené so školou (školské pomôcky, učebnice, školské aktivity), náklady vynaložené na mimoškolské vzdelávanie, dopravu, lekársku starostlivosť a i.
———————————————————————————————————
B4.2.0 Náklady na vzdelávanie – to nie sú len náklady na vysokú školu
Už sme uviedli, že finančné náklady štátu, ktoré vynaloží na vzdelávanie svojich občanov, nemožno stotožniť len s prostriedkami vloženými do ich posledného – zvyčajne vysokoškolského – stupňa vzdelania, ktorého zameranie väčšinou odráža charakter ich budúceho zamestnania. Na to, aby človek, ktorý sa vzdeláva za odborníka, mohol toto vysokoškolské štúdium vôbec začať, musí už určité vzdelanie mať.
Predsa, aby budúci odborník zvládol vysokoškolské vzdelanie určitého zamerania, potrebuje už mať určitú vzdelanostnú úroveň, určité minimum vedomostí, ktoré je potrebné k tomu, aby vôbec mohol začať študovať na vysokej škole, a aby vôbec toto vysokoškolské štúdium zvládol. Vysokoškolskí pedagógovia automaticky predpokladajú, že začínajúci vysokoškolskí študenti už disponujú vedomosťami z konkrétnych vedných odborov na určitej úrovni. Napr. študenti lekárskych fakúlt musia pred začatím lekárskych štúdií preukázať, že majú na požadovanej úrovni určité znalosti z biológie, chémie a častokrát aj z fyziky.
Tieto automaticky vyžadované vedomosti, nevyhnutné k začatiu vysokoškolských štúdií, sú predmetom štúdia na strednej škole, a úspešné zvládnutie prijímacích skúšok na lekársku fakultu je vlastne len potvrdením o potrebnej vedomostnej úrovni študenta v požadovaných predmetoch. To znamená, že absolvovanie strednej školy určitého zamerania na požadovanej úrovni je nevyhnutným predpokladom na úspešné zvládnutie štúdií na konkrétnej vysokej škole pre každého budúceho odborníka.
Bez vyžadovaných znalostí získaných na strednej škole nemá študent šancu zvládnuť vysokoškolské štúdium. A preto do finančnej mozaiky nákladov vynaložených na vzdelávanie budúceho odborníka treba zarátať aj náklady vynaložené štátom na stredoškolské štúdium.
Sú to náklady na mzdy stredoškolských pedagógov, na elektrickú energiu v školách, vodu, kúrenie, na nájom, učebné pomôcky, poistenie študentov, náklady na mzdy nepedagogických pracovníkov atď. Proste ide o náklady vynaložené štátom na mladého človeka spojené s procesom vzdelávania na strednej škole.
A tak ako nevyhnutne potrebuje študent znalosti získané štúdiami na strednej škole k tomu, aby mohol študovať na vysokej škole, tak isto, ak nie viac, potrebuje študent strednej školy znalosti získané na základnej škole k tomu, aby mohol úspešne zvládnuť stredoškolské štúdium.
Pretože ak vstupuje na strednú školu, nik sa ho nepýta, či vie čítať a písať, či vie veľkú a malú násobilku, či ovláda základné vedomosti z fyziky, biológie, matematiky, chémie atď. To sú vedomosti, ktorých znalosť je nevyhnutným predpokladom na zvládnutie štúdia na strednej škole, a základná škola nás tieto nevyhnutné základné vedomosti učí. Tieto poznatky, osvojené počas vzdelávacieho procesu na základnej škole, sú zároveň vedomosťami najviac potrebnými pre praktický život.
A finančná mozaika nákladov vynaložených na výchovu odborníka sa dopĺňa o náklady spojené s vyučovacím procesom na základnej škole – mzdy učiteľov a ďaľších osôb nevyhnutných pri zabezpečovaní procesu výučby na základnej škole. A, samozrejme, do týchto nákladov patria aj náklady vynakladané na školské budovy, energie, nájom, poistné, vybavenie škôl, učebné pomôcky atď.
Absolvovanie všetkých troch typov škôl – základná, stredná, vysoká – je teda nevyhnutnou podmienkou na prípravu vysokoškolského odborníka . A až finančné náklady vynaložené na vzdelávanie na dvoch, resp. troch stupňov škôl – t. j. vzdelávanie na základnej, strednej, príp. aj vysokej škole – ktoré človek absolvuje pred svojím vstupom na pracovný trh, predstavujú reálne náklady vynaložené na štandardné vzdelávanie človeka.
B4.2.1 Hodnota nákladov vynaložených na vzdelávanie na základnej škole
Priemerné náklady vynaložené štátom na Slovensku na žiaka základnej školy v r. 2019
boli vyčíslené sumou takmer 1800 eur (presne 1796 eur – https://www.minedu.sk/data/att/14189.pdf [1]).
Kvôli zjednodušeniu, neberme do úvahy infláciu, zdražovanie a iné vplyvy, a uvažujme, že počas celej dochádzky nášho dieťaťa budú tieto náklady – tj. počas 9 rokov absolvovania základnej školy stále také isté, nemeniace sa, t. j. na vzdelávanie nášho dieťaťa počas 9 rokov navštevovania základnej školy vynaloží štát sumu:
9 x 1800 eur = 16 200 eur
B4.2.2 Hodnota nákladov vynaložených na vzdelávanie na strednej škole
Podľa [2] bolo v r. 2018 na Slovensku 236 gymnázií s takmer 74-tisíc gymnazistami a 440 stredných odborných škôl s vyše 130-tisíc žiakmi. Čiže žiakov na stredných odborných školách bolo zhruba dvakrát viac než študentov gymnázií.
Náklady vynaložené na gymnazistu sú 2044 eur a náklady vynaložené na žiaka strednej odbornej školy sa pohybujú – podľa typu školy – v hraniciach: 2308-4240 eur [1].
Keďže nemáme k dispozícii presný počet študujúcich na jednotlivých školách a úlohou tohto textu nie je ani tak poukázať na kvantitatívnu stránku opisovaného problému ako skôr na kvalitatívnu, potom ako priemernú hodnotu nákladov vynaložených počas jedného roka štúdií na strednej škole – je jedno či gymnázia alebo strednej odbornej školy – budeme uvádzať hodnotu maximálne férovú z hľadiska tých, ktorým túto hodnotu predkladáme ako účet za štúdium na strednej škole. A touto hodnotou je suma 2250 eur. Táto hodnota je s istotou takmer sto percent značne pod hodnotou skutočných priemerných nákladov vynaložených na jednoročné náklady štúdia na strednej škole. Túto hodnotu – 2250 eur – sme vybrali ako priemernú sumu vynaloženú počas jedného roka na študenta ľubovoľnej strednej školy.
Kvôli úplnosti informácie treba dodať, že sme – ako vidieť z tabuľky https://www.minedu.sk/data/att/14189.pdf [1] – študentov stredných športových škôl, konzervatórii, špeciálnych stredných škôl a učilíšť, kde sú jedny sú z najvyšších študijných nákladov, ani nebrali do úvahy, keďže vynaložené náklady na nich by nám túto našu zvolenú priemernú jednoročnú hodnotu nákladov – 2250 eur – v žiadnom prípade neznížili, ale práve naopak, razantne zvýšili.
Uvažujme so 4 rokmi vzdelávania, ako priemernou dobou štúdií na strednej škole. Čiže náklady vynaložené na stredoškolské štúdiá dosiahnu hodnotu:
4 x 2250 eur = 9 000 eur
B4.2.3 Hodnota nákladov vynaložených na vzdelávanie na základnej a strednej škole
To znamená, že štát na vzdelávanie dieťaťa – od začatia vzdelávacieho procesu, t. j. od prváčika na základnej škole až po ukončenie štúdií maturitnou skúškou na strednej škole – vynaloží sumu:
16 200 + 9 000 = 25 200 eur
Zaokrúhlime túto sumu na hodnotu 25 000 eur.
B4.2.4 Hodnota nákladov vynaložených na vzdelávanie na vysokej škole
Ale k týmto nákladom treba ešte prirátať náklady vynaložené na štúdiá na vysokej škole. Tieto náklady sa líšia v závislosti od druhu vysokej školy. Napr. šesťročné vysokoškolské štúdiá lekára stoja vyše 34 000 eur [3].
[1] https://www.minedu.sk/normativy-a-normativne-prispevky-na-rok-2019/
https://www.minedu.sk/data/att/14189.pdf
[2] https://dennikn.sk/blog/1119968/mame-vela-ci-malo-gymnazii/
[3] https://www.aktuality.sk/clanok/264604/studium-im-zaplati-stat-zarabat-vsak-idu-do-cudziny/
Nasledujúci príspevok: „B4.3- Hodnota nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie pracovníka“
Celá debata | RSS tejto debaty