Predchádzajúci príspevok: „B5.2- Na kompenzácii nákladov by sa mala podieľať zamestnávateľská krajina“. Na kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu – teda vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania občana – by sa mala podieľať krajina, ktorá tohto občana zamestnáva v svojej ekonomike.
————————————————————————————————————-
Čiže zárukou príjmov štátnej pokladnice je príprava občana na pracovný proces formou jeho dlhodobej výchovy (zabezpečovaná na náklady rodičov) a formou dlhodobého vzdelávania (zabezpečované na náklady štátu). Čím viac občanov sa pripraví do pozície „pracovník“, teda čím viac občanov bude pripravených na vykonávanie pracovnej činnosti, tým väčší príjem v podobe dane z ich miezd môže štát očakávať po ich zapojení sa do pracovného procesu. Samozrejme, len za predpokladu, že sa občania zamestnajú na území svojej rodnej krajiny.
Zamestnávateľovi je úplne jedno či pracovník pochádza z radov domáceho obyvateľstva, alebo či pochádza zo zahraničia. On totiž potrebuje pracovníka, ktorý mu pomocou svojich schopností a zručností zabezpečí v pracovnom procese vznik zisku. Keď nebude mať zamestnávateľ tohto pracovníka k dispozícii, tak nemôže vzniknúť ani mzda pracovníka. A keď nebude mzdy, no tak sa do štátneho rozpočtu nemôže odviesť daň zo mzdy, a tak isto sa nemôžu odviesť ani odvody na dôchodkové a zdravotné poistenie a nebude sa generovať ani daň z pridanej hodnoty a spotrebná daň v procese spotreby mzdy pri kúpe výrobkov či zaplatení služieb.
Teda štát sa musí postarať – na svoje náklady – o to, aby zamestnávateľ takéhoto pracovníka k dispozícii mal, pretože len a len práca tohto pracovníka, vykonávaná v prospech zamestnávateľa, je zárukou príjmu štátnej pokladnice vo forme dane zo mzdy tohto pracovníka. Zabezpečenie pracovníka pre zamestnávateľa je teda nepísanou povinnosťou štátu voči tomuto zamestnávateľovi. Je to predsa v jeho vlastnom záujme, je to v záujme každého štátu. Ak si túto povinnosť štát nesplní, t. j. nezabezpečí pracovníka pre potreby zamestnávateľa, pracovníka, ktorý prešiel dlhodobým procesom výchovy a vzdelávania, tak vlastne štát ochudobní sám seba, ochudobní štátny rozpočet o budúci príjem vo forme dane zo mzdy tohto pracovníka.
A takéhoto pracovníka môže štát zabezpečiť dvoma možnými spôsobmi:
- Buď investuje náklady do prípravy občana z radov vlastného obyvateľstva a počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania ho pripraví na zapojenie sa do pracovného procesu. A takto pripravený občan bude k dispozícii zamestnávateľovi.
- Ak štát nemá takéhoto pracovníka k dispozícii z radov vlastných občanov, tak ho zabezpečuje formou zamestnávania občanov iných krajín.
Nasledujúci príspevok: „B7- Stredoškolské vzdelanie – nevyhnutná podmienka na zapojenie sa do pracovného procesu“
Celá debata | RSS tejto debaty