My znášame náklady, ale zisky už zhŕňajú druhí

Predchádzajúci príspevok: „B6- Štát ako zabezpečovateľ pracovnej sily“. Prostredníctvom dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania občana zabezpečí štát spolu s rodičmi prípravu budúceho pracovníka pre potreby jeho budúceho zamestnávateľa.

————————————————————————————————  

Na to, aby sa človek zamestnal, aby sa zapojil do pracovného procesu, musí spĺňať určité kvalifikačné predpoklady. Musí mať určitú minimálnu úroveň vzdelania, ktorá je nutným predpokladom a podmienkou na vykonávanie väčšiny profesií. Dôkazom o spĺňaní tejto minimálnej úrovni vzdelania, ktorý od vás požadujú pri prijatí do prevažnej väčšiny zamestnaní, je doklad o úspešnom ukončení stredoškolských štúdií maturitnou skúškou.

V súvislosti s veľmi prudkým rozmachom informačných a komunikačných technológií, intenzívnym vedecko-technickým rozvojom, a doslova každodennou explóziou nových a nových informácií prichádzajúcich z každej oblasti ekonomiky, dochádza k neustálemu rastu požiadaviek na úroveň vzdelávania každého mladého človeka ako budúceho pracovníka ekonomiky rodnej krajiny.

Nároky na požadovanú kvalifikáciu každého zamestnanca sa neustále zvyšujú a absolvovanie stredoškolských štúdií s maturitou je tak vo väčšine prípadov tým úplne základným a nevyhnutne minimálnym predpokladom na úspešný vstup na trh práce.

Úspešná maturitná skúška je v súčasnosti pre väčšinu zamestnávateľov dôkazom o spĺňaní základných kvalifikačných kritérií vyžadovaných od budúcich pracovníkov zamestnávaných v ekonomike daného štátu, kritérií  potrebných a oprávňujúcich na zapojenie sa občana do pracovného procesu. Bez tohto dokladu má človek len veľmi malú, výrazne obmedzenú šancu, na uchytenie sa na pracovnom trhu, na zamestnanie sa.

A práve preto sú náklady vynaložené na vzdelávanie na strednej – a pochopiteľne aj na  základnej škole – nákladmi nevyhnutne vynaloženými za účelom získania základných kvalifikačných predpokladov oprávňujúcich občana zapojiť sa do pracovného procesu v danej profesii, t. j. oprávňujúcich občana zamestnať sa v určitej oblasti ekonomiky. Bez týchto nákladov, bez vzdelávania sa na základnej a strednej škole, by človek v súčasnej dobe len veľmi ťažko spĺňal vzdelanostnú úroveň vyžadovanú prevažnou väčšinou zamestnávateľov a jeho šance na zapojenie sa do pracovného procesu by boli minimálne.

A keďže tieto náklady vynaložené na vzdelávanie sú nevyhnutné k tomu, aby občan dosiahol určitú minimálnu vzdelanostnú úroveň, aby bol občan v dostatočnej miere pripravený na vykonávanie pracovnej činnosti v určitej oblasti ekonomiky tak svojho štátu, ako aj v ekonomickom systéme EU, t. j. aby bol občan schopný na danej pracovnej pozícii pracovať a produkovať nejaké výrobky, resp. poskytovať nejaké služby, a tak generovať zisk, z tohto dôvodu sú tieto náklady nákladmi nevyhnutne vynaloženými na dosiahnutie zisku, a preto sú súčasťou výrobných nákladov.

To znamená, že v cene daného výrobku či služby, by mali byť – podľa všeobecne platných pravidiel tvorby výrobnej ceny výrobku či služieb – tieto náklady, vynaložené na vzdelávanie, zohľadnené. Teda do výrobnej ceny daného výrobku či služby by mali byť proporcionálne zahrnuté aj náklady vynaložené na vzdelávanie pracovníka, ktorý tento výrobok vyrobil či ktorý zabezpečil poskytnutie danej služby.

Pochopiteľne, ak  je vykonávanie určitej profesie podmienené vysokoškolským vzdelaním, napr. vykonávanie profesie lekára,  potom náklady vynaložené na vysokoškolské vzdelávanie musia byť tiež zohľadnené v cene práce lekára, t. j. náklady vynaložené na vysokoškolské lekárske štúdiá sú zohľadnené v cene, ktorú si lekár určuje za poskytnutie svojich služieb. Podobne, náklady na vysokoškolské vzdelanie informatika, vyvíjajúceho softwarowé aplikácie, sú zohľadnené v cene produktov, ktoré sú výsledkom jeho práce.

Nasledujúci príspevok: „B8- Náklady na vzdelávanie spláca občan odvodom daní“