My znášame náklady, ale zisky už zhŕňajú druhí

Predchádzajúci príspevok: „B9.2- Odchod lekárov a zdravotných sestier do zahraničia“. Zo Slovenska každoročne odchádza za prácou do zahraničia značné množstvo lekárov a zdravotných sestier. Veľmi negatívnym spôsobom to ovplyvňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom, pričom riešenie je v nedohľadne.

 —————————————————————————————————————-

Občania každého štátu sa platením daní a rôznych poplatkov skladajú aj na financovanie vzdelávania študentov vysokoškolských lekárskych štúdií – budúcich lekárov. Mnohí z nich však po úspešnom ukončení štúdií a získaní diplomu odchádzajú pracovať do iných krajín. Ak sa pozrieme na jednotlivé profesie, tak končiaci vysokoškoláci s lekárskym diplomom predstavujú každoročne skupinu odborníkov, z ktorej odchádza za prácou do zahraničia  percentuálne najväčší podiel [1].

Lekár je profesia, ktorá okrem zdravotnej starostlivosti o občanov rodnej krajiny, pomáha ekonomike daného štátu tým, že liečením občanov a ich návratom do pracovného procesu pomáha štátu napĺňať štátnu pokladnicu daňami odvádzanými z miezd týchto občanov, a naopak odbremeňuje ju od nemocenských dávok vyplácaných týmto občanom počas ich choroby. Je to profesia, ktorá sa stará aj o to, aby výpadok daní v danom štáte spôsobený chorobou jeho občana bol čo najkratší, a návrat občana nielen do pracovného, ale aj toho bežného života, čo najrýchlejší.

V r. 2010-2013 odchádzalo každoročne zo Slovenska – po ukončení lekárskych štúdií – približne 20 % absolventov lekárskych fakúlt [1], t. j. 20 % nových začínajúcich lekárov.

Mladí lekári odchádzajú z dôvodu ich nespokojnosti s podmienkami v zdravotníctve: zlé vybavenie nemocníc, nespokojnosť so zdravotnou politikou štátu, nevyhovujúce možnosti profesného vzdelávania,  korupcia, nekompetentnosť na riadiacich miestach, nízke platy, slabé možnosti sebarealizácie, a samozrejme veľkú úlohu tu zohráva aj problematické zladenie pracovného a rodinného života [2], [3].

A tento prúd lekárov odchádzajúcich  z novopristúpených štátov EU negatívne ovplyvňuje situáciu zdravotného systému v ich rodných krajinách.

V celej Európe je veľký nedostatok lekárov, a je prirodzené, že odchádzajú za lepšími materiálnymi a pracovnými podmienkami, ktoré im môžu poskytnúť len hospodársky vyspelejšie staršie členské a nečlenské štáty EU ako Anglicko, Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Švédsko, Dánsko, Švajčiarsko a i., s vyššími mzdami a lepšími podmienkami na sebarealizáciu.

Áno, tieto štáty im ponúkajú a poskytujú prácu v oveľa lepších podmienkach, pri zaujímavejšom platovom ohodnotení, s možnosťou  kvalitnejšej sebarealizácie, a taktiež s dostatočne atraktívnymi  podmienkami pre život ich rodín. Takýmto spôsobom riešia tieto krajiny svoj problém s nedostatkom lekárov.

Je to vynikajúce riešenie  … bohužiaľ, vynikajúce len pre jednu stranu, vynikajúce len pre jeden z dvojice štátov. Paradoxne nie však pre ten, ktorý si týchto lekárov vychoval – ktorý  investoval financie do ich štúdií, aby si tak do budúcnosti zabezpečil odborníkov pre svoj zdravotný systém, pre svojich občanov – ale je to vynikajúce a výhodné riešenie zabezpečenia potrebného množstva lekárov pre štát, ktorý týmto spôsobom ušetrí svoju pracovnú silu, a taktiež finančné prostriedky potrebné na jej výchovu a vzdelávanie.

Je to vynikajúce riešenie pre štát, ktorý nemusí nič investovať do lekárskych štúdií požadovaného lekára, ktorý ignoruje fakt, že niekto iný sa postaral o uhradenie nákladov  vzdelávania týchto lekárov zo zahraničia, a ktorý využíva obrovskú moc neodškriepiteľného a nespochybniteľného argumentu vyšších miezd, ako aj podmienok na sebarealizáciu v svojej ekonomike.

Je to vynikajúce riešenie pre štát, ktorý dobre vie, že na vzdelávanie tohto lekára sa skladali občania krajiny, ktorá je na tom ekonomicky oveľa horšie než on. Ktorý vie, že na vzdelávanie tohto lekára sa skladali občania  s niekoľkokrát nižšími mzdami ako sú mzdy občanov v jeho ekonomike. A skladali sa na to nielen tí s vyššou úrovňou miezd, ale aj obrovské množstvo tých, ktorým ich žalostná mzda nedovolí umožniť štúdiá vlastných detí. Títo ľudia sa skladali na lekárske vzdelanie svojho spoluobčana preto, lebo dúfali, že raz, keď to bude vyžadovať ich zdravotný stav, im tento budúci lekár, tento ich spoluobčan,  pomôže prinavrátiť zdravie. Áno, len dúfali, pretože rátali aj s pre nich horšou možnosťou reálnej hrozby odchodu tohto mladého lekára do zahraničia.

Náklady na štúdiá tohto nášho spoluobčana, budúceho lekára, platíme my všetci. Platíme preto, lebo vieme, že raz budeme potrebovať jeho pomoc, budeme potrebovať jeho zručnosti a vedomosti nadobudnuté štúdiami. Potrebovať v situácii, keď to bude naše zdravie vyžadovať. Ale ak po ukončení štúdií a získaní lekárskeho diplomu odíde tento náš spoluobčan, tento náš lekár, za prácou do iného štátu, tak potom bude chýbať v zdravotnom systéme svojej rodnej krajiny pri poskytovaní lekárskej starostlivosti svojim spoluobčanom.

Ale tak ako Slovensku, tak isto chýbajú títo odborníci-lekári aj iným krajinám, z ktorých odchádzajú po ukončení štúdií do zahraničia. Týka sa to  Čiech, Maďarska, Poľska, ale aj ďaľších štátov Európskej únie (Bulharsko, Chorvátsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko, Slovinsko), resp. tých, ktoré sa snažia o členstvo v nej (Srbsko, Ukrajina, a i.).

Zo všetkých týchto štátov odchádzajú odborníci vychovaní na náklady svojej rodnej krajiny, vychovaní za peniaze svojich spoluobčanov. Odchádzajú lekári, ktorých si tieto štáty vychovávali na to, aby raz pomáhali svojim spoluobčanom v boji s chorobami, aby im pomáhali v procese navracania zdravia.

Chýbajú lekári, na vzdelávanie ktorých prispievali aj tí s minimálnymi platmi. Tí, ktorí zarábajú platové minimum. Aj tí, ktorí paradoxne prispievajú na štúdium svojich spoluobčanov,  ale častokrát nemôžu umožniť štúdium svojim deťom z dôvodu nedostatku peňazí. Mnohokrát žijú v krajných, úbohých podmienkach, na hranici biedy, ale zo svojho skromného platu prispievajú na vzdelávanie svojho spoluobčana, ktorý však – bohužiaľ na škodu občana – po získaní lekárskeho  vzdelania odíde do zahraničia, za lepšími podmienkami nastavenými na výkon svojej profesie.

Čiže tento „emigrovaný“ lekár nezačne ošetrovať svojich spoluobčanov, teda tých, s ktorými sa pôvodne počítalo ako s jeho pacientami, tých, ktorí to od neho očakávali, tých, ktorí sa skladali na jeho štúdium, a umožnili mu tak získať vzdelanie, ale tento lekár začne ošetrovať občanov štátu, ktorý sa absolútne nepodieľal na financovaní jeho lekárskych štúdií.

Štát, v ktorom sa narodil,  mu platil vysokoškolské lekárske štúdiá preto, lebo predpokladal, že služby tohto lekára bude v budúcnosti nevyhnutne potrebovať, a teda od neho aj očakával, že po získaní vzdelania a ukončení štúdií bude svoje nadobudnuté znalosti využívať v lekárskej praxi pri liečení svojich spoluobčanov.

Štát rátal s uplatnením tohto odborníka, s uplatnením tohto svojho občana na domácom trhu, v svojom zdravotnom systéme. Ale ak po štúdiách odíde absolvent do zahraničia, tak potom peniaze vynaložené štátom na jeho štúdiá boli zbytočne vynaloženými peniazmi. Pretože pôvodne to boli peniaze určené na štúdium budúceho lekára,  ktorého jeho rodný štát potrebuje, s ktorým štát v budúcnosti ráta. Boli to peniaze, ktoré vynaložili tí, ktorí pomoc tohto lekára v budúcnosti očakávajú.

Ak po ukončení štúdií odídu novovyštudovaní lekári pracovať do zahraničia, no tak ich tu bude menej oproti potrebnému plánovanému počtu. Budú  chýbať v zdravotnom systéme daného štátu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti občanom.

A keď sa takýmto spôsobom – odchodom do zahraničia – zníži počet lekárov, s ktorými štát ráta pri poskytovaní lekárskej starostlivosti, tak potom sa v dôsledku toho musí menšie množstvo lekárov postarať o nezmenený počet pacientov. A následok – predĺži sa čakacia doba na vyšetrenie, čakacia doba na operáciu atď. Pretože lekár, s ktorým sa počítalo, napr. vo funkcii chirurga, odišiel operovať do zahraničia. A kto bude operovať zaňho? No bude ho musieť zastúpiť iný chirurg. Množstvo ľudí pripadajúce na jedného chirurga sa tak zvýši, čiže narastie aj poradovník na operácie, a čas uskutočnenia operácie konkrétneho pacienta sa posunie ďalej do budúcnosti. A doplatí na to občan, ktorý z dôvodu nedostatku chirurgov bude musieť so svojím zdravotným problémom zasa čakať. Napriek tomu, že mesačne platí poplatok za poskytovanie „bezplatnej“ lekárskej  starostlivosti.

„Ak máš bolesti … no tak budeš musieť ešte vydržať, ak máš nejakú paralýzu … no tak bude musieť ešte vydržať, ak máš závraty … no tak budeš musieť ešte vydržať, váž si, že máš kolotoč zadarmo, ak máš hrču peňazí … o. k., tak vtedy nemusíš vydržať, tvoj zdravotný stav sa bude okamžite riešiť, ak máš iné komplikácie … no tak … a ak umieraš … uisti sa najprv, že si zaplatil všetky dane a poplatky – samozrejme to platí len v prípade, že si chudobný a nemáš známych, a nemáš na právnikov, ktorí Ťa zo všetkého vysekajú  – a poďakuj Bohu, že sa tvoje trápenie v tomto slzavom údolí končí!“

A je tu ďaľšie negatívum odchodu lekára do zahraničia. Odchodu, s ktorým sa nepočítalo. To nie je len dlhšie čakanie na vyšetrenie a na operáciu. To predĺžené čakanie na vyšetrenie, resp. operáciu by sa dalo ešte vydržať, pokiaľ by ho nesprevádzali také sprievodné prejavy ako bolesti a rôzne iné nepríjemné, pociťovateľné dôsledky ochorenia. A človek to musí, bohužiaľ, s týmito nepríjemnými prejavmi zdravotného postihnutia jednoducho vydržať až do toho vyšetrenia, až do vykonania tej operácie.

Keď vás niekto zraní pri nehode, spôsobí vám fyzickú či psychickú bolesť, ujmu, tak máte právo žiadať o odškodnenie. A kto vás odškodní za predĺžené fyzické či psychické utrpenie v dôsledku nedostatku lekárov, spôsobeného ich odchodom za prácou do zahraničia. Či vy tiež nemáte nárok na odškodnenie? Predsa niekto je za to zodpovedný. Kto? Kto je za to zodpovedný?

[1] https://www.etrend.sk/ekonomika/mladi-ludia-opustaju-slovensko-najcastejsie-su-to-lekari.html

[2] https://dennikn.sk/blog/1247515/nasi-lekari-odchadzaju-zistili-sme-skutocne-dovody-preco/

[3] https://stranaspolu.sk/admin/public/docs/lekari_zahranicie_analyza.pdf

Nasledujúci, obsahovo naväzujúci príspevok: „B9.3.2- Kto je zodpovedný za zlú situáciu v zdravotníctve“