My znášame náklady, ale zisky už zhŕňajú druhí

Obsah predchádzajúceho príspevku: „B9.3.4- Lákanie mladých ľudí na štúdiá do krajín Západnej Európy“. Bohatšie členské krajiny Únie sa snažia prilákať na vysokoškolské štúdiá mladých ľudí z novopristúpených členských krajín.  Takýmto spôsobom pre svoju ekonomiku veľmi lacno získajú budúceho vysokoškolského odborníka.

——————————————————————————————————————–                                                                                                            

Lekár, ktorý po ukončení vysokoškolských štúdií odíde pracovať do zahraničia, chýba pri poskytovaní lekárskej starostlivosti v svojej rodnej krajine.

Na svojom novom pracovisku v zahraničí si plní svoje hlavné poslanie: lieči tých, ktorí to potrebujú a pomáha im získať späť stratené zdravie. A vlastne pomáha vrátiť sa do pracovného procesu množstvu ľudí, ktorí sú pre ekonomiku daného štátu prospešní. Prospešní, keď sú zdraví. A tým tento lekár z ľudí, ktorí sú v čase svojej práceneschopnosti finančnou záťažou pre štát, robí ľudí, ktorí pracujú – ktorí pravidelne odvádzajú do štátneho rozpočtu daň zo svojej mzdy, ktorí platia odvody na zdravotné a dôchodkové zabezpečenie – ľudí, ktorí sú pre štát finančným prínosom, ľudí, z ktorých má štát úžitok a ktorí napĺňajú jeho štátny rozpočet.

Svojou prácou tak lekár jednoznačne pomáha štátnemu rozpočtu tej zahraničnej krajiny, v ktorej je aktuálne zamestnaný.  Liečením občanov ho odbremeňuje od nemocenských dávok, a naopak vyliečením týchto občanov a ich navrátením do pracovného procesu ho pomáha napĺňať ich daňami. Je to malá služba pre štát? Isteže nie.

A práve preto by bolo vhodné, keby  štát, v ktorom tento zahraničný lekár začal pracovať, nejakým spôsobom ocenil fakt, nejakou formou ocenil skutočnosť, že niekto tohto odborníka, tohto lekára, vychoval.  Keby ocenil, že tento lekár vyštudoval za peniaze nie jeho občanov, ale za peniaze občanov iného štátu. Že vyštudoval za peniaze toho štátu, ktorý je aj rodnou krajinou tohto lekára.

Bolo by viac než sympatické, keby štát, v ktorom teraz tento lekár pracuje, nejakým spôsobom ocenil, že niekto investoval do štúdií odborníka, ktorý teraz pomáha prinavracať zdravie jeho občanom. Ktorý pomáha prinavracať zdravie aj tým, ktorí  sú v produktívnom veku, a takýmto spôsobom pomáha štátu, odbremeňuje ho od vyplácania nemocenských dávok, a naopak pomáha mu napĺňať štátny rozpočet daňami vyliečených, do pracovného procesu zapojených občanov.

Predsa prínosom pre štát sú z finančného hľadiska občania, ktorí sú zdraví, ktorí môžu pracovať a súčasne tak odvádzať odvody, platiť dane a niečo užitočné pre spoločnosť vytvárať, či už formou produkcie nejakých výrobkov alebo poskytovaním služieb.

Prínosom pre štát sú občania, ktorí svojou prácou vytvárajú svojmu zamestnávateľovi zisk, ktorý sa tiež zdaňuje a pomáha tak napĺňať štátny rozpočet. Prínosom pre štát sú občania, ktorí odvádzajú zo svojich miezd daň, a ktorí si z týchto miezd kupujú výrobky, platia služby a takýmto spôsobom prinášajú do štátneho rozpočtu ďaľšie dane: daň z pridanej hodnoty a spotrebnú daň. Dane pre štát tak potrebné ako krv pre človeka. Bez nich, bez týchto daní, by štát neprežil.

A dane  môže prinášať len zdravý občan. Taký, ktorý pracuje. A na tom má štát záujem. Má obrovský záujem na tom, aby občania v produktívnom veku – teda vo veku, v ktorom môžu svojou prácou vytvárať hodnoty – čo najmenej času strávili ako práceneschopní, mimo pracovného procesu.

Každý štát má teda veľký záujem na tom, aby niekto dbal o zdravie jeho občanov, o zdravie tých, ktorí prinášajú štátu peniaze formou daní. Daní zo svojich príjmov, daní  zo ziskov, ktoré  pomáhajú vytvoriť svojou prácou.

A preto by bolo iste žiadúce, keby štát, v ktorom tento lekár pracuje, prejavil určitým spôsobom svoje uznanie tomu, kto mu tohto odborníka-lekára zabezpečil. Tomu, kto tohto lekára pripravil na jeho povolanie. Tomu, kto ho vychoval, a kto platil jeho štúdiá.

Bolo by dobré, keby štát zamestnávajúci tohto zahraničného odborníka venoval  trocha pozornosti tomu, že výchova a príprava tohto odborníka – ktorý teraz pracuje preňho, ktorý teraz pracuje v prospech jeho ekonomiky, v prospech jeho občanov, ktorým prinavracia zdravie – nezaťažila jeho štátny rozpočet ani jedným eurom, ale naopak zaťažila rozpočet toho štátu, ktorý tohto odborníka vychoval a vzdelal. A nielen zaťažila rozpočet štátu, ktorý tomuto lekárovi poskytol vzdelanie, ale aj rozpočet rodiny, ktorá ho od narodenia vychovávala.

Bolo by dobré, keby si štát, využívajúci služby zahraničného lekára, uvedomil, že ak má niekto povinnosť primerane kompenzovať určitou mierou náklady vynaložené počas dlhodobej prípravy tohto lekára na jeho profesnú činnosť, t. j. ak má niekto povinnosť zúčastňovať sa na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese jeho výchovy a vzdelávania, vynaložených v rodnej krajine tohto lekára, tak táto povinnosť sa týka každého, kto tohto lekára zamestnáva v svojej ekonomike. A spravodlivá kompenzácia nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie lekára je taká, ktorej výška je úmerná dobe zamestnávania tohto lekára v tej ktorej ekonomike.

Pretože práve zamestnávateľská ekonomika zahraničného lekára je tým, kto má zabezpečený pravidelný finančný príjem do štátneho rozpočtu formou daní svojich občanov aj vďaka tomuto lekárovi. Lekárovi,  ktorý sa stará o ich zdravie počas ich produktívneho veku, ktorý ich lieči a navracia do pracovného procesu. Ktorý sa teda  vlastne stará o to, aby výpadok daní, spôsobený chorobami jeho pacientov, bol čo najkratší.

A ktorý sa stará aj o zdravie tých občanov krajiny, ktorí sa na pracovný proces ešte len pripravujú, občanov, ktorí raz budú svojimi daňami zabezpečovať chod štátu, jeho existenciu, ktorý sa stará o jeho mladú generáciu, o jeho deti.

A navyše aj tento samotný lekár odvádza každomesačné odvody ako každý pracujúci človek, a platí samozrejme dane ako každý iný občan. Dane, tak dôležité pre každý štát. Dane, nevyhnutné pre chod a existenciu každého štátu.

Bohužiaľ žiadny štát – ktorý z tejto situácie takýmto nemorálnym a neférovým spôsobom nespravodlivo profituje a zneužíva túto dosiaľ nevyriešenú situáciu – a ani žiadny zákon EU v súčasnosti neriešia problematiku spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených nielen na výchovu a vzdelávanie lekára, ale vynaložených na výchovu a vzdelávanie každého odborníka, každého pracovníka, odchádzajúceho za prácou z novopristúpených členských štátov EU do hospodársky vyspelejších štátov EU.

Nik, zatiaľ, nerieši problém  devastujúci ekonomiky nielen novopristúpených krajín EU, ale aj ekonomiky hospodársky menej vyspelejších štátov celého sveta. Nik nerieši  problém občanov pripravených  na pracovný proces na náklady svojej rodnej krajiny a svojich rodičov, pripravených na vykonávanie pracovnej činnosti za ich peniaze, ale potom pracujúcich v ekonomikách iných štátov a prinášajúcich im svojou prácou značné príjmy vo forme daní . Daní tak nevyhnutných na prežitie,  existenciu  a napredovanie každej krajiny.

Nasledujúci príspevok: „B9.4- Výhody zamestnávania odborníkov z novopristúpených  členských krajín“