Obsah predchádzajúceho príspevku: „B9.5- Oknom vyhadzujeme naše spoločné peniaze“. Z našej krajiny odchádza do zahraničia množstvo odborníkov, ale my tento problém nesprávne riešime navršovaním počtu študentov na príslušných odborných školách.
——————————————————————————————————————————–
Straty, vzniknuté v dôsledku odchodu občanov za prácou do zahraničia, sa v rámci EU týkajú v hlavnej miere ekonomík novopristúpených členských štátov Únie. Občania týchto novopristúpených členských krajín odchádzajú do ekonomicky rozvinutejších starších členských i nečlenských krajín Únie, hlavne do Nemecka, Anglicka, Holandska, Belgicka, Rakúska, Švajčiarska, Švédska a i.
Keďže Nemecko je vo všeobecnosti ponímané ako prirodzený líder EU, a je aj ekonomicky najsilnejšia členská krajina Únie, bude v ďaľšej časti tohto príspevku ako aj vo všetkých ďaľších príspevkoch – kvôli zjednodušeniu opisu problematiky nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie občanov novopristúpených členských štátov Únie pracujúcich v ekonomikách starších členských štátov EU – symbolizovať tie staršie členské krajiny EU, ktoré v svojich ekonomikách zamestnávajú občanov z novopristúpených členských štátov Únie.
A preto budú v nasledujúcom texte ako aj v ďaľších príspevkoch, pri opise problémov spojených s prácou občanov novopristúpených členských krajín EU v ekonomicky bohatších starších členských krajinách, pod názvom Nemecko myslené všetky ekonomicky bohatšie staršie členské a aj nečlenské krajiny EU, ktoré zamestnávajú v svojich ekonomikách občanov z novopristúpených členských štátov Únie.
A pod pojmom Slovensko, budú taktiež – kvôli zjednodušeniu daného opisu – myslené všetky novopristúpené členské krajiny EU, ktorých občania sa zamestnávajú v ekonomikách starších členských i nečlenských štátov EU. Čiže Slovensko bude v tomto opise využité ako ich zástupca.
Táto symbolika sa bude vzťahovať na všetky ďaľšie uverejnené príspevky.
Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcich príspevkoch, z analýzy UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia vyplýva, že Slovensko je stále jednoznačne čistým vývozcom pracovnej sily a podľa odhadov analytikov banky by v zahraničí mohlo pracovať viac ako 350 000 Slovákov [1]:
„Slovensko je stále jednoznačne čistým vývozcom pracovnej sily,“ tvrdia analytici banky s tým, že podľa ich odhadov by v zahraničí mohlo pracovať až okolo 10 % populácie v produktívnom veku, čo je viac ako 350.000 Slovákov.“[1] Publikované 25. februára 2019
Kvôli väčšej objektívnosti sme znížili tento počet o 35 percent, na hodnotu zhruba 230 000 občanov Slovenska pracujúcich v zahraničí (pozri príspevok „A12.1- Cena slovenských pracovníkov zamestnávaných v zahraničí“ [2].
Pre lepšiu názornosť, pre lepšie vykreslenie a lepšie pochopenie problému strát, k akým dochádza každý rok v dôsledku odchodu našich občanov za prácou do zahraničia, k odchodu za prácou do bohatších ekonomík starších členských i nečlenských štátov EU, použime nasledujúcu analógiu:
Prirovnajme si ekonomiku Slovenska k jabloňovému sadu, v ktorej na každej jabloni rastie 1 000 jabĺk, predstavujúcich reálne 1 000 pracujúcich občanov. Keďže na Slovensku je približne 2 600 000 pracujúcich [3], tak v tom sade budeme mať 2 600 jabloní. Nech predaj jabĺk z tohto sadu predstavuje zdroj našich príjmov, a nech aj náš sused, a zároveň náš konkurent, vlastní jabloňový sad, a tiež žije z predaja jabĺk.
Zrazu zistíme, že deti tohto nášho suseda, konkurenta, nám v noci chodia na jablká. Veď najlepšie chutia tie susedove. Mávneme nad tým rukou, veď čo už pár odtrhnutých jabĺk z jednej jablone, pri ich celkovom počte 2 600, to nás predsa nezabije. Nech tieto ukradnuté jablká symbolizujú občanov odídených za prácou do zahraničia. Čiže vlastne týchto niekoľko ukradnutých jabĺk predstavuje zopár občanov odídených za prácou do zahraničia. Ale veď to je len pár občanov z celkového množstva 2 600 000 pracujúcich. Veď to je len taká kvapka, kvapôčka, oproti moru tých pracujúcich, ktorí robia pre našu ekonomiku, ktorí zostávajú pracovať na Slovensku.
Ale deti sú čoraz smelšie, trúfalejšie. A tak naraz zistíme, že nám v noci obrali kompletne celú jednu jabloň – 1 000 jabĺk.
Aaa … čo je to 1 000 jabĺk, jedna jabloň, v porovnaní s tými 2 599 jabloňami, z ktorých jablká nám prinášajú zisk, formou ich predaja. Nebudeme sa predsa so susedom vadiť o jednu jabloň, nebudeme sa vadiť o 1000 jabĺk, nami vypestovaných, na naše náklady. Nebudeme narúšať dobré susedské vzťahy kvôli 1 000 jablkám, napriek tomu, že horká chuť tohto zážitku nám pokazí náladu a vydá varovný signál.
A keď sa vrátime späť k nášmu štátu, tak naozaj, 1 000 ukradnutých jabĺk predstavuje vlastne 1 000 odídených občanov za prácou do zahraničia. A týchto 1 000 občanov, pripravených na vykonávanie svojej profesie, vychovaných a vzdelávaných na náklady rodičov a náklady svojej rodnej krajiny, teda na náklady nás všetkých, odíde pracovať do zahraničia.
Tisíc občanov. Príprava na zapojenie sa do pracovného procesu resp. proces dlhodobej výchovy a vzdelávania jedného občana vyjde na 82 000 eur [4], teda zahraničie nám do svojich ekonomík stiahlo výrobné prostriedky za výrobnú cenu:
1 000 x 82 000 eur = 82 000 000 eur = 82 mil. eur
Tu, týchto 1 000 našich občanov – tu, v inom štáte – odvádza do štátnej pokladnice tohto zahraničného štátu daň zo svojej mzdy. A taktiež aj DPH, a aj spotrebnú daň z kúpených výrobkov a zaplatených služieb.
No nič … veď to nejako utiahneme. 1 000 odídených občanov, oproti tým 2 599 000, čo tu zostávajú. Strata nákladov vynaložených na ich výchovu a vzdelávanie to síce nie je malá, mrzí to, ale … nechajme to tak, nejako bude, nebudeme sa kvôli tomu trápiť … sú to síce vyhodené peniaze na výchovu a vzdelávanie týchto odídených občanov … ale štátna kasa, teda občania, to znesú, … kvôli dobrým susedským vzťahom s krajinou zamestnávajúcou týchto našich občanov, to oželieme.
Čas ide ďalej, a my jedno ráno zistíme, že tých jabloní bolo v noci obratých desať. To znamená 10 x 1 000 = 10 000 jablk.
A ďalej sa dozvieme, že tieto naše ukradnuté jablká sused predáva na trhu ako svoje. Bez žiadnej vynaloženej námahy na ich ošetrovanie počas ich rastu, bez žiadnej námahy na ošetrovanie jabloní, ktoré ich rodia, bez ich hnojenia, orezávania, postrekov proti škodcom a ďaľších potrebných prác, bez žiadnych nákladov. Všetky tieto práce sme robili my, na naše náklady. A keď boli jablká už dozreté a stačilo ich len obrať a predať, tak ich v noci obrali susedove deti.
Sused ich teraz predáva tak, ako aj tie svoje, len pri týchto ukradnutých, pochádzajúcich z nášho sadu, nemal žiadne náklady na ich ošetrovanie. Na rozdiel od tých svojich, ktoré musel ošetrovať. Zisk, ktorý mu prinesie predaj týchto našich jabĺk je oveľa vyšší, než zisk, ktorý mu prinesie predaj tých jeho.
Pretože kým z hrubého zisku, ktorý mu vznikol predajom jeho jabĺk, musí odrátať náklady na ich ošetrovanie, a až tak dostane svoj čistý zárobok – svoj čistý zisk – tak pri predaji tých ukradnutých, pri predaji tých našich jabĺk, nemusí od hrubého zisku získaného ich predajom odrátavať žiadne náklady na ich ošetrovanie. Pretože on žiadne náklady na ich ošetrovanie ani nevynaložil. Tie náklady sme vynaložili my.
Čiže ak by bol aspoň ako-tak férový, tak by nám vrátil náklady, ktoré sme vynaložili na ošetrovanie týchto našich jabĺk, ktoré on teraz predáva. Čiže, vrátili by sa nám aspoň výrobné náklady vynaložené na ich ošetrovanie, ale náš zisk, kvôli čomu sme ich pestovali a ošetrovali, tak tento náš zisk by bol nulový. Celý zisk z ich predaja by patril jemu, napriek tomu, že sme sa mu oň postarali my, naším úsilím. Tým, že sme dopestovali tieto jablká.
A ak by bol ešte trocha viac férovejší a spravodlivejší, tak potom by nám nielenže vrátil náklady na ošetrovanie týchto ukradnutých jabĺk, ale by nám niečo dal aj z toho zisku, ktorý vznikol predajom našich jabĺk. Aj keď vynaložil určité náklady tým, že musel tieto naše ukradnuté jablká odviezť na trh, tak predsa po ich predaní odráta naše náklady, odráta svoje náklady a zisk sa delí medzi všetkých, ktorí sa zúčastnili na tvorbe tohto zisku. Predsa v podnikaní vkladáme do niečoho náklady kvôli dosiahnutiu zisku, to je cieľom každého podnikania. Nik tieto náklady nevynakladá len kvôli tomu, aby sa mu zasa vrátili len vynaložené náklady.
Náš sused ich teraz dokonca môže predáva za zníženú cenu, ktorej my nemôžeme konkurovať. Pochopiteľne. My sme totiž museli vynaložiť náklady, my sme museli vynaložiť financie na ich ošetrovanie a nemôžeme predávať jablká pod hodnotu týchto nákladov, prerobili by sme. Ale sused na tých našich ukradnutých jablkách neprerobí. Náklady na ošetrovanie tých ukradnutých jabĺk sme platili my, a nie on, a tak keďže on nemal žiadne náklady na ich ošetrovanie, nech ich už predá za hocičo, za ľubovoľnú cenu, stále bude ziskový. Nemáme žiadnu šancu prispôsobiť sa mu s cenou tak, aby sme nestratili zo svojho zisku.
Vlastne tie naše jablká, ktoré ukradli jeho deti, mu dovoľujú znížiť cenu aj jeho vlastných jabĺk, pretože tie naše má zadarmo. Čím viac ich od nás bude mať, čím viac ich bude od nás ukradnutých v jeho prospech, tak tým viac sa to premietne do zníženia cien jeho jabĺk. Vyráta si prínos z našich jabĺk, a následne to premietne do zníženia tých svojich, a tak predáva všetky jablká lacnejšie. A je konkurenciaschopnejší. Dokáže produkovať jablká lacnejšie, síce neférovým spôsobom, krádežou, ale lacnejšie. Má nižšie náklady na produkciu, jeho produktivita práce je lepšia. Nižšie náklady na 1kg vypestovaných jabĺk.
My, naopak, musíme náklady na ošetrovanie tých ukradnutých jabĺk preniesť na cenu tých, ktoré nám zostali, ktoré neboli ukradnuté. A to už nehovorím o nenávratnej celkovej cene jabĺk, ktoré boli ukradnuté, o celkovej cene zahŕňajúcej aj zisk. Nášmu susedovi, konkurentovi, naše ukradnuté jablká celkovo znížia predajnú cenu všetkých jeho jabĺk, a nám, naopak, zvýšia. Sused dosiahol lepšiu, vyššiu produktivitu práce, než tá naša … menej nákladov na jeden kilogram dopestovaných jabĺk, než my … má vlastne jeden kilogram dopestovaných, aj keď ukradnutých, jabĺk pri vynaložení nulových nákladov na ich dopestovanie, čiže … čiže dosiahol nekonečne vysokú produktivitu práce … nesplnený to sen každého podnikateľa, každého výrobcu.
Tých desať jabloní, ktoré nám v noci obrali susedove deti, predstavuje 10 000 jabĺk obratých z týchto desiatich jabloní. Je to 10 000 jabĺk, ktoré môže sused predať na trhu za ľubovoľnú cenu, pretože všetky náklady na ich ošetrovanie sme zaplatili my.
Týchto 10 000 jabĺk v skutočnosti predstavuje 10 000 občanov odčerpaných z našej ekonomiky. Odčerpaných úplne bezplatne, bez minimálnej kompenzácie nákladov, ktoré sme vynaložili v dlhodobom procese ich výchovy a vzdelávania. Analogických nákladom vynaloženým na ošetrovanie jabĺk. Ten dlhodobý proces výchovy a vzdelávania našich občanov, dlhodobý proces ich prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu, vyšiel našu krajinu na sumu:
10 000 x 82 000 eur = 820 mil. eur
Suma 820 mil. eur predstavuje náklady vynaložené na výchovu a vzdelávanie 10 000 našich spoluobčanov, náklady vynaložené na to, aby sa týchto 10 000 občanov mohlo zapojiť do pracovného procesu. Suma 820 mil. eur sú peniaze, ktoré vynaložili naši občania zo svojich peňaženiek na výchovu a vzdelávanie svojich spoluobčanov. A keď je tento dlhodobý proces ich výchovy a vzdelávania v rodnej krajine ukončený, tak týchto 10 000 občanov je bezplatne odčerpaných ekonomikami bohatších členských i nečlenských krajín Únie. Bez akejkoľvek snahy týchto bohatších krajín o spravodlivú kompenzáciu nákladov, ktorých vynaloženie im bezplatne zabezpečilo 10 000 pracovníkov pre ich ekonomiky.
Ale tých našich občanov každoročne odčerpaných z našej ekonomiky nie je v skutočnosti len tých 10 000, tých našich občanov je každoročne odčerpaných 230 000. Týchto 230 000 občanov, pripravených na zapojenie sa do pracovného procesu, vychovaných a vzdelávaných na náklady rodičov a náklady svojej rodnej krajiny, teda na náklady nás všetkých, odíde pracovať do zahraničia.
To znamená, že do zahraničia bolo odčerpaných 230 000 našich občanov, 230 000 výrobných prostriedkov vo výrobnej cene:
230 000 x 82 000 = 18,86 mld. eur
Tu v zahraničí, týchto 230 000 našich občanov odvádza do štátnych rozpočtov týchto krajín daň zo svojej mzdy. A taktiež tu odvádzajú aj daň z pridanej hodnoty a spotrebnú daň z kúpených výrobkov a zaplatených služieb v prípade, ak si zo svojej mzdy, ktorú tu zarobia, niečo kúpia. Ich práca prináša im zamestnávateľom zisk a daň z tohto zisku je tiež odvádzaná do štátneho rozpočtu ich zamestnávateľskej krajiny. Tu, v zahraničnej zamestnávateľskej krajine odvádzajú aj odvody na dôchodkové poistenie – ktoré tak nepomáhajú tým dôchodcom, ktorí sa niekedy skladali na výchovu a vzdelávanie týchto 230 000 občanov odídených do zahraničia – a tu odvádzajú aj odvody na zdravotné poistenie, ktoré nepomáhajú zdravotnému systému tej krajiny, ktorá zabezpečuje zdravotnú starostlivosť aj ich deťom a ich rodičom v ich rodnej krajine, ich spoluobčanom, ale pomáhajú zdravotnému systému inej krajiny. Pomáhajú zdravotnému systému tej zahraničnej krajiny, ktorá ich zamestnáva.
Tieto bohatšie krajiny dostali bezplatne k dispozícii 230 000 našich občanov, dostali ich bez toho, aby vynaložili nejakú námahu či nejaké náklady pri ich výchove a vzdelávaní, získali ich bez vynaloženia minimálnych finančných nákladov na ich výchovu a vzdelávanie. Všetku túto námahu, spojenú s finančnými nákladmi sme realizovali my, všetko na naše náklady, na náklady občanov Slovenska. A keď tých 230 000 občanov ukončilo svoj vzdelávací proces, stačilo ich len odčerpať, len prilákať do svojich ekonomík.
Ak by boli tieto bohatšie členské i nečlenské krajiny Únie len trocha férové, tak by by nám vrátili aspoň spravodlivú časť nákladov vynaložených v dlhodobom procese prípravy týchto našich občanov na zapojenie sa do pracovného procesu, to znamená, že by nám tieto zahraničné ekonomiky vrátili aspoň spravodlivú časť nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania tých našich občanov, ktorí boli odčerpaní do zahraničia. Vrátila by sa síce len spravodlivá časť nákladov – t. j. úmerná dobe ich využívania v zamestnávateľskej ekonomike – vynaložených počas prípravy občanov na zapojenie sa do pracovného procesu, bez minimálneho zisku, ale vrátilo by sa aspoň niečo.
A ak by boli tieto krajiny zamestnávajúce našich občanov ešte o trocha férovejšie a spravodlivejšie, tak potom by nám tieto krajiny nevrátili len tú spravodlivú časť nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie týchto občanov, ale by nám k tejto časti nákladov pribalili ešte aj nejakú časť zo zisku, ktorý im prinesie práca našich občanov v ich ekonomikách.
Veď predsa ak sa nejaký výrobný prostriedok prenajíma, tak sa to iste nerobí len preto, aby sa vrátila len primeraná časť nákladov vynaložených na výrobu tohto výrobného prostriedku, ale sa to robí preto, aby to prinieslo aj určitý zisk prenajímateľovi výrobného prostriedku (pozri príspevok: C3- Porovnanie štátu a podnikateľskej firmy na príklade bezpečnostnej agentúry [5]).
[22-3] https://www.trend.sk/spravy/prve-naznaky-problemov-pocet-pracujucich-slovakov-rastie-pomalsie
Nasledujúci príspevok: „B10.1- Medzištátna pracovná migrácia – krátka história“
Ak robia pre slovensku (vlastnenu prevazne... ...
Kde sú vyčíslené finančné PRÍNOSY tých... ...
a Kde sú vyčíslené finančné PRÍNOSY tých... ...
Celá debata | RSS tejto debaty