My znášame náklady, ale zisky už zhŕňajú druhí

Predchádzajúci príspevok: „B9.1- Výrobná cena výrobného prostriedku „pracovník“. Minimálne náklady vynaložené v dlhodobom procese prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu sa skladajú z nákladov vynaložených rodičmi na výchovu dieťaťa a z nákladov vynaložených štátom na vzdelávanie občana.

—————————————————————————————————————-

Z hľadiska počtu absolventov jednotlivých vysokých škôl odchádzajúcich do zahraničia, prvé miesto – až 20 percent – patrí absolventom lekárskych štúdií [1 ], čo vlastne predstavuje každého piateho absolventa týchto štúdií.

Čiže zo Slovenska odchádza každoročne do zahraničia priemerne 20 percent čerstvo vyštudovaných lekárov. To znamená, že miesto tých pôvodných 100 percent lekárov, ktorí končili štúdiá, a s ktorými štát rátal v svojom zdravotnom systéme, ich zostane k dispozícii občanov len 80 percent. Inými slovami, z každých 100 vyštudovaných lekárov odíde 20 pracovať do zahraničia, a tých zvyšných 80 tu zostane. Zatiaľ.

Prvým dôsledkom tohto ich odchodu do zahraničia je skutočnosť, že v dôsledku narastajúceho nedostatku lekárov sa predĺžia čakacie doby na zdravotné vyšetrenia a na operačné zákroky. Zvýšený stres a zväčšený psychický tlak – na tých lekárov a zdravotné sestry, pretože tie odchádzajú z nášho zdravotníctva tiež, ktorí tu ostanú, a ktorí tak vlastne musia ťahať za tých chýbajúcich, za tých odídených – už ani nespomínajúc.

A štát sa musí nejakým spôsobom k tomuto nepríjemnému faktu postaviť. No a tak to hasí ako sa len dá: prijíma lekárov a zdravotné sestry z iných krajín (z tých, v ktorých majú lekári nižšie platy než u nás, napr. z Ukrajiny) a robí aj ďaľšie opatrenia, ktoré nie sú systémovým riešením, ale len  takým nárazovým, núdzovým. Napr. navyšuje počty prijímaných študentov na lekárske fakulty .

V súčasnosti odchádza do zahraničia približne 20 percent končiacich absolventov lekárskych štúdií. A dopyt po týchto absolventoch v zahraničí neutícha, naopak rastie. To znamená, že ak budú hospodársky silnejšie členské štáty EU potrebovať viac lekárov, stačí, ak absolventom lekárskych štúdií v novopristúpených štátoch EU ponúknu lukratívnejšie podmienky na výkon práce, ako majú v svojich rodných krajinách. Čím lepšie finančné podmienky im ponúknu v zahraničí, tým je väčší predpoklad, že títo absolventi odídu, tým je väčšia pravdepodobnosť, že ich odíde viac. Západné krajiny si tak svoj problém nedostatku zdravotného personálu vyriešia okamžite – jednoduchým navýšením platov.

Zvýšením platov lekárov si bohatšie krajiny Západnej Európy vyriešia problém s ich nedostatkom. Zvýšenie platov vyvolá ďalší prílev lekárov z novopristúpených členských krajín. Je síce pravda, že to vyvolá dodatočné náklady štátneho rozpočtu krajiny, ktorá zvýšenie platu realizuje, no toto zvýšenie je kompenzované úsporou finančných prostriedkov, ktoré by museli bohatšie krajiny vynaložiť v prípade, ak by nemali k dispozícii lekárov z novopristúpených členských krajín a prípravu lekárov pre potreby vlastnej ekonomiky by si museli zabezpečiť  z radov vlastných občanov.

Teda, vlastne úspora  nákladov vynakladaných počas dlhodobej prípravy lekára na svoju profesiu v bohatších členských krajinách, úspora dosiahnutá bezplatným odčerpávaním lekárov z novopristúpených členských  krajín, vráti bohatším krajinám  náklady, ktoré vynaložili na zvýšenie platov lekárov v svojich krajinách.

Ale ten ich problém s nedostatkom lekárov sa v tom momente preleje k nám, do novopristúpených krajín EU. Okamžite sa to prejaví na narastajúcom počte odchádzajúcich lekárov z novopristúpených členských krajín EU do hospodársky silnejších krajín Európy: Nemecka, Anglicka, Švajčiarska, Dánska, Švédska, Rakúska, Írska, Francúzska a i.

A ako na to zareagujeme? Tak ako doteraz? To budeme stále nedostatok lekárov a zdravotných sestier riešiť ich náborom z tých krajín Európy, v ktorých sú ich platy porovnateľne menšie, než u nás? Napr. náborom z Ukrajiny, Srbska, resp. z iných krajín Európy či iných častí sveta?

Alebo to budeme riešiť uplatňovaním pravidla o mimoriadnom navýšení počtu začínajúcich študentov na lekárskych štúdiách. Navýšením o toľko percent, koľko percent absolventov bude odchádzať po ukončení lekárskych štúdií do zahraničia.

Na Slovensku sa – v súčasnosti aktuálny problém akútneho nedostatku lekárov – rieši aj mimoriadným navýšením počtu prijatých študentov na lekárske štúdia [2]. Počet prijatých študentov v školskom roku 2019/2020 sa zvýšil o 185. Zvýšenie tohto čísla je výsledkom snahy korigovať nepriaznivý stav počtu lekárov na Slovensku. Nepriaznivý stav, ktorý je priamym dôsledkom každoročného odchodu nielen absolventov lekárskych fakúlt do zahraničia, ale aj ich starších kolegov s praxou, a  postupným narastaním ich deficitu. Mimoriadne navýšenie počtu prijatých študentov na lekárske štúdiá je len núdzovým riešením, ktoré nerieši príčinu tejto situácie, príčinu nedostatku lekárov. Toto núdzové riešenie rieši len následok, v žiadnom prípade nie je receptom na odstránenie príčiny tohto javu.

A ak sa takýmto spôsobom nebudú každoročne nadhodnocovať počty študentov prijatých na lekárske fakulty o ich predpokladaný úbytok, vzniknutý odchodom absolventov lekárských štúdií do zahraničia, no tak nám tu po pár rokoch vznikne opäť kritický nedostatok lekárov, ktorý sa bude musieť opäť riešiť mimoriadnym navýšením počtu prijatých študentov.

A keď bude odchádzať nie 20, ale 30, 40 alebo viac percent končiacich absolventov lekárskych štúdií, tiež to budeme takto riešiť, t. j. navyšovaním počtu prijatých študentov na lekárske fakulty?

Opakovaným financovaním štúdií tých lekárskych špecializácií, ktoré sme už raz financovali, ale ktoré musíme financovať znovu, úplne od začiatku, z dôvodu odchodu vyštudovaných lekárov do zahraničia?

Veď k takejto situácii môže hravo dôjsť. Stačí, ak západné štáty zdvihnú v svojich krajinách ich mzdy o 20, 30 či viac percent. Stačí, ak im ponúknu ešte lukratívnejšie podmienky na výkon práce.

A neodchádzajú len lekári a zdravotné sestry. Odchádza aj množstvo občanov zabezpečujúcich opatrovateľské služby.

 „Nemecko plánuje budúci rok radikálne a plošne zvýšiť mzdy opatrovateliek o 60 percent. Na Slovensku preto reálne hrozí, že sa nebude mať kto postarať o našich seniorov a odkázaných občanov.

…Slovensko už niekoľko rokov zápasí s odchodom ľudí do zahraničia. Krajiny západnej Európy si uvedomili, čo so sebou starnutie populácie prináša a vytvárajú také pracovné podmienky, ktorými dokážu prilákať kvalifikovaných pracovníkov a odborníkov z krajín strednej Európy. Často ide o profesie, ktoré sú aj u nás veľmi ohrozené v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb. Našinci tak častokrát prijímajú aj nižšie kvalifikované pozície, na akých pracovali pred odchodom za hranice.“

…Už dnes nám chýba sedemtisíc opatrovateliek a pre poskytovateľov je veľmi ťažké spĺňať zákonom stanovené počty zamestnancov na počet odkázaných v zariadení.

…Hodinová mzda opatrovateľky v Nemecku bude od júna 2021 minimálne 15 eur, čo im prinesie mesačný zárobok približne 2 300 eur bez príplatkov. V porovnaní s týmto je priemerná hrubá mzda opatrovateliek na Slovensku približne 700 eur mesačne, na východnom Slovensku neraz aj minimálna mzda. Rovnako musela zakročiť aj vláda v susednom Česku.“[3]

Pokiaľ pri riešení dlhodobého problému odchodu pracovníkov z kritických oblastí ekonomiky nedôjde k zmene prístupu na kompetentných miestach, nikdy ho nebudeme mať pod kontrolou, pretože nikdy nebudeme môcť ponúknuť odchádzajúcim absolventom lekárskych štúdií také finančné ohodnotenie, ako v krajinách Západnej Európy, a taktiež ani porovnateľné podmienky na vykonávanie práce. Zatiaľ im ich ponúknuť nemôžeme.  Bohužiaľ, zatiaľ nie. Ostávajú nám len oči pre plač.

Teraz odchádza do zahraničia 20 percent absolventov lekárskych fakúlt. Ale je to už konečné číslo. A čo keď ich odíde viac než tých 20 percent? Či nám dá niekto záruku, že to nebude ešte o 1 percento viac , t. j. odíde 21 percent. Alebo odíde 25 či 31 percent. Alebo, alebo …81 percent. Nie, takúto záruku nám nikto nedal, a ani nedá. A nie je žiadny zákon ani iné nariaďujúce opatrenie EU, ktoré by počet odchádzajúcich lekárov alebo iných pracovníkov nejakým spôsobom regulovalo. Naozaj, čo keď to bude 30, 40 alebo 70 percent?

Čo potom? Predsa im ten odchod nikto nemôže zakázať. Ako to budeme riešiť, ak sa už medzitým nezrúti naše zdravotníctvo? Budeme sa len mlčky dívať a riešiť to mimoriadnym navyšovaním počtu študentov  na lekárskych fakultách? Navyšovaním o tých 30, 50 alebo 70 percent odídených absolventov do zahraničia?

„A kto to všetko zaplatí … ? Kto zaplatí financie vynaložené na štúdiá toho navyšovaného počtu študentov …?  Štát …? Áno, štát, štát to zaplatí …  Ale z peňazí svojich občanov…  Z našich peňazí… Z vrecák nás všetkých… Takým „elegantným“ riešením bude požičať si  a zadĺžiť naše deti, našich vnukov … preniesť riešenie na tých, ktorých dennodenne presviedčame o našej rodičovskej láske, ktorým sa dennodenne pozeráme do ich úprimných dôverčivých očí.

Veď, my, … my tu už nebudeme, a oni,  … oni už nejako tú krutú pravdu o našich dlhoch vstrebú, … pravdu o tom, ako sme si žili na ich úkor…ako to, čo sme nevedeli vyriešiť, sme hodili na ich plecia, sme jednoducho nechali riešiť im …  veď oni si už nejako pomôžu.“

Či to naozaj takto chceme? Či naozaj chceme zaťažiť dlhmi naše deti? A ešte aj deti ich detí …  našich vnukov? Či chceme z nich urobiť otrokov našich nevyriešených problémov …?!“

Nemáme dostatok lekárov a tiež aj zdravotných sestier na to, aby sme zabezpečili zodpovedajúcu zdravotnú starostlivosť pre svojich občanov, ale budeme vydávať čoraz viac a viac peňazí na štúdiá mladých ľudí, ktorí potom budú ošetrovať občanov druhých krajín? Krajín, ktoré absolútne neprispievajú na štúdiá týchto ľudí?

Ten obrovský problém s nedostatkom lekárov a zdravotných sestier sa ukázal hlavne počas koronakrízy, počas pandémie vírusu Covid-19, keď kritickým problémom zdravotníctva Slovenska sa – okrem materiálneho zabezpečenia, napr. aj potrebnými ochrannými prostriedkami – ukázal aj dlhodobo neriešený nedostatok zdravotných sestier a lekárov, nedostatok aktuálne riešený prosbou kompetentných o ich prísun zo zahraničia. 

Príčina tohto stavu, t. j. príčina permanentného deficitu lekárov a zdravotných sestier je už dávno známa. Nízke platy, nevyhovujúce  podmienky osobného odborného rastu, preťaženosť v práci, korupcia, neodborné zásahy nadriadených … Bohužiaľ, tieto príčiny nejde riešiť okamžite, šibnutím čarovného prútika.

Pritom treba dodať, že tí lekári, ktorí odišli do zahraničia, nebudú nahradení okamžite po svojom odchode, ale na ich „náhradníkov“ si buď budeme musieť  počkať minimálne 5-6 rokov, t. j. dobu, potrebnú na vyštudovanie nových lekárov, alebo budeme musieť čakať na príchod nejakého lekára zvonku, zo zahraničia, ktorý zaplní uvoľnenú pracovnú pozíciu.

A minimálne o túto dobu sa predĺži utrpenie pacientov, ktorí potrebujú tohto lekára. Počas tejto doby budú pacienti vystavení dlhším čakacím lehotám na vyšetrenia, na operácie, na rôzne lekárske úkony.

Čakacie doby sa predĺžia, a s nimi aj utrpenie pacientov. Ale veď oni si  predsa celý život platili a platia zdravotné poistenie. Poistenie, ktoré by malo človeku zaručiť čo najpromptnejšie ošetrenie. Ľudia si poistenie platia, ale keď potrebujú ošetrenie, často ho nedostanú načas. A keď sa musia podrobiť operácii, tak isto musia čakať.

A kto ich odškodní za predĺžené utrpenie. Veď predsa keď niekto niekomu spôsobí utrpenie, ak niekto niekomu spôsobí bolesť, tak poškodený  má právo na odškodnenie. Na odškodnenie od toho, kto mu ho spôsobil.

Keď si kúpite lístok na vlak a vlak mešká určitú dobu, máte právo na vrátenie časti cestovného. Keď spôsobíte autonehodu a zraníte spolucestujúceho, resp. niekoho iného, kto je účastníkom tejto autonehody, tak poškodený má právo vymáhať od vás odškodné za spôsobené utrpenie.

A ak si človek platí zdravotné poistenie, tak potom zrejme ten, kto mu spôsobí predĺženie jeho utrpenia, by mu mal tiež platiť za predĺženie jeho utrpenia. A kto by to mal platiť: odídený lekár, zdravotníctvo rodnej krajiny pacienta či ten nový zahraničný štát, ktorý zamestnal toho odídeného lekára? Zodpovedného iste nenájdete.

Bohužiaľ, trpká realita, ale pacient by nemal byť rukojemníkom tejto situácie. Nemal by byť tou osobou, ktorá znáša dôsledky katastrofálneho stavu v zdravotníctve predĺžením svojho utrpenia. Ktorá znáša dôsledky ťažkej situácie v zdravotníctve napriek tomu, že si poctivo platí každý mesiac zdravotné poistenie. Pacient by nemal byť tou osobou, ktorá trpí, ktorá čaká dlhšie na ošetrenie, čaká dlhšie na operáciu, čaká, ale nie z dôvodu svojho pochybenia.

A takéto isté problémy spojené s odchodom do zahraničia – a zrejme ešte väčšie – sa týkajú aj odchodov zdravotných sestier, ktorých kritický nedostatok sa stále zhoršuje. Napr. len na Slovensku, podľa údajov ministerstva zdravotníctva z r. 2018, chýbalo 3500 lekárov a vyše 2000 zdravotných sestier [4].Pričom po absolvovaní školy nenastúpi do slovenských nemocníc či ambulancií ani polovica zdravotných sestier, ktoré štúdium na týchto školách ukončili. [4].

Odchádzanie absolventov štúdií – lekárov či zdravotných sestier – za prácou do zahraničia sa nerieši  spôsobom, akým by sa mal riešiť.  Riešenie deficitu lekárov jednorazovým navýšením počtu študujúcich je len krátkodobým núdzovým riešením, ktorého dôsledkom je  ďaľšie dodatočné finančné zaťaženie rozpočtu danej krajiny, ďaľšie vyťahovanie peňazí z vrecák jej občanov.

[1] https://www.etrend.sk/ekonomika/mladi-ludia-opustaju-slovensko-najcastejsie-su-to-lekari.html

[2] https://domov.sme.sk/c/20870043/pellegrini-ziada-lekarske-fakulty-aby-prijali-viac-studentov.html

[3]  https://europskenoviny.sk/2020/02/04/nemecko-planuje-zvysit-mzdy-opatrovateliek-o-60-percent-hrozi-ich-odliv-zo-slovenska/

[4] https://www.noviny.sk/slovensko/367618-nedostatok-zdravotnych-sestier-ministerstvo-navrhuje-riesenie

Nasledujúci, obsahovo naväzujúci príspevok: „B9.3.1- Negatívne dôsledky odchodu lekárov a zdravotných sestier do zahraničia“