Obsah predchádzajúceho príspevku: „B10.9- Bolestné odčerpávanie pracovnej sily v kritických profesiach“. Počet odčerpávaných produktívnych občanov z novopristúpených členských krajín bohatšími ekonomikami Európy narastá aj v tých profesiach, ktoré sa vyznačujú nedostatkom pracovníkov aj v krajinách, z ktorých sú ich občania odčerpávaní.
—————————————————————————————————————–
Dvadsiate storočie je charakterizované vzrastom medzištátnej pracovnej migrácie.
Jej vzrastu jednoznačne pomáha faktor kvalitnejšej, pružnejšej a lacnejšej dopravy, zásluhou ktorej sa začínajú ľudia ešte viac zamestnávať v krajinách po celom svete.
Ženie ich za tým nielen možnosť lepších zárobkov, ale aj kvalitnejšej sebarealizácie.
Presun výroby jednotlivých komponentov určitého výrobku (napr. automobil) do rôznych závodov rozmiestnených vo viacerých krajinách znamená, že ekonomická činnosť podniku sa už nezameriava len na územie jedného štátu.
Proces špecializácie výroby určitého výrobku do viacerých krajín vedie k vzniku nadnárodných korporácií (nadnárodných podnikov).
V dôsledku zefektívnenia prepravy nielen osôb, ale aj tovarov, a nástupu nových komunikačných a informačných technológií, dochádza na celom svete k čoraz väčšiemu prepájaniu ekonomík jednotlivých štátov, k ich prepájaniu na úplne novej kvalitatívnej úrovni.
Dochádza ku globalizácii – procesu, ktorý je len ďaľším stupňom ekonomického vývoja. Procesu priamo podmieneného nezastaviteľným a čoraz intenzívnejším vývojom vedy a techniky, novými technológiami, objavmi, novými poznatkami.
Globalizácia má tak svojich odporcov, ako aj zástancov. Jedna aj druhá strana argumentuje nedostatkami či prednosťami tohto procesu.
Je absolútne jedno ako sa tento proces volá, či už prijatým názvom „Globalizácia“ alebo by sa to volalo „Nadnárodné prepájanie ekonomík“ či „Napredovanie ekonomík“ alebo „Ekonomická koncentrácia“ a pod. V dôsledku intenzívneho vedecko-technického pokroku vo svete, skvalitnenia dopravy a rozvoja informačných a komunikačných technológií by k tomuto procesu zákonite došlo, a je jedno či sa volá tak alebo onak.
Inou vecou však už je vyrovnanie sa s negatívnymi dôsledkami tohto javu.
Tie pozitívne dôsledky globalizácie – zníženie nákladov na výrobu, zníženie cien výrobkov, zrýchlenie výrobného procesu, väčšia ponuka tovarov – boli vďačne prijaté.
Hlavne tými, ktorým to prinieslo zvýšené zisky.
Ale tie negatívne dopady – oslabovanie funkcie rodiny v dôsledku dlhodobého odchodu rodičov za prácou do zahraničia, a následný nepriaznivý vplyv tohto odchodu na zdravý vývoj ich detí, bezplatné odčerpávanie obrovského množstva pracovníkov z ich rodných krajín a z toho vyplývajúcich devastačných účinkov tohto odčerpávania na ich ekonomiky (náklady na výchovu a vzdelávanie týchto odčerpávaných zahraničných pracovníkov vynaložené v ich rodných krajinách, strata daní – daň zo mzdy, daň z pridanej hodnoty, spotrebná daň, daň zo zisku, ktorý pomohol tento pracovník svojou prácou vytvoriť svojmu zamestnávateľovi v zahraničí, strata odvodov na zdravotné a dôchodkové poistenie) tlak na znižovanie miezd, možnosť nákupu lacných výrobkov z krajín, kde ľudia pracujú za cenu pod ľudskú dôstojnosť, oslabovanie vplyvu štátu na riadenie ekonomiky krajiny, rast znečisťovania klímy v dôsledku rastúcej dopravy – tak do ich riešenia sa akosi nikomu nechce.
A už vôbec sa do ich riešenia nechce tým, ktorí by to mali riešiť, ktorí majú morálnu povinnosť to riešiť. Teda tým, ktorí z toho majú najväčší prospech, pre ktorých globalizácia znamená obrovské zvýšenie ich ziskov.
Nasledujúci príspevok: „B10.11- Negatíva globalizácie“
Celá debata | RSS tejto debaty