My znášame náklady, ale zisky už zhŕňajú druhí

Predchádzajúci príspevok: „B1- Financovanie nákladov vzdelávania v novopristúpených členských krajinách EU“. Z daní, ktoré odvádzame sa financuje aj vzdelávanie mladých ľudí.

——————————————————————————

Po ukončení štúdií sa mladí ľudia zapájajú do pracovného procesu. Prácou, ktorú začnú vykonávať, si mnohí z nich začnú plniť svoj sen o zamestnaní po ktorom túžili.

Všetci dúfajú, že budú vykonávať prácu, ktorá ich bude zaujímať, že budú prospešní spoločnosti, a za vykonávanie tejto práce budú náležite odmenení.

Odmenení tak, aby dokázali uživiť seba a svoje rodiny, a zabezpečili svojim deťom a sebe možnosť dôstojného života.

Bohužiaľ, súčasná situácia v spôsobe odmeňovania za prácu a v oblasti podmienok výkonu práce je v tých štátov  EU, ktoré pristúpili do Únie od r. 2004, na míle vzdialená od spôsobu odmeňovania a podmienok práce v starších členských štátoch EU, resp. v tých európskych krajinách, ktoré nie sú členmi EU (Anglicko,Švajčiarsko, Nórsko).

Áno, intenzita a náročnosť práce v nových členských krajinách nie je o nič menšia ako v starších členských štátoch, skôr naopak.

Avšak finančná odmena za prácu rovnakej náročnosti a obtiažnosti je niekoľkokrát nižšia.

Je preto pochopiteľné, že občania z týchto platovo „hendikepovaných“ štátov, riešia tento problém – túto nespravodlivosť v odmene za prácu – odchodom za prácou do ekonomicky rozvinutejších štátov Európy, takých ako: Nemecko, Anglicko, Francúzsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Írsko, Dánsko, Holansko, Írsko, Nórsko, Švédsko a i.

Tu nachádzajú nielen lepšie podmienky, čo sa týka platového ohodnotenia, ale aj lepšie podmienky pre uplatnenie sa v oblasti, v ktorej chcú pracovať –  lepšie podmienky na sebarealizáciu. Napr. výskumní a vývojoví pracovníci tu pracujú na kvalitnejšie vybavených pracoviskách a v modernejších laboratóriach, v ktorých môžu v oveľa väčšej miere uplatniť svoje znalosti, schopnosti a talent, a pomocou lepšieho prístrojového a materiálového vybavenia dosiahnuť lepšie výsledky pri svojich výskumoch a bádaniach.

A veľakrát je príčinou odchodu mladých ľudí aj možnosť štúdia smerov a špecializácií, ktorých štúdium nie je v ich rodnej krajine možné.

Lekári pracujúci v zdravotných zariadeniach západných krajín (kliniky, nemocnice, kúpele) – vo všeobecnosti kvalitnejšie vybavených po  materiálnej stránke (napr. prístroje a zariadenia na  vyšetrenia pacientov) ako zdravotnícke zariadenia v mnohých našich novopristúpených krajinách –  v nich môžu vďaka tomuto lepšiemu vybaveniu realizovať  komplexnejšie vyšetrenia pacientov.

Zároveň majú omnoho kvalitnejšie podmienky na samoštúdium, prípadne na skúmanie odbornej problematiky, ktorej sa venujú, čo ich tiež posúva dopredu nielen kariérne, ale aj finančne.

Pre lekárov – a nielen tých čerstvovyštudovaných – z hospodársky chudobnejšej časti Európy je tak nájdenie si práce v starších členských krajinách EU nielen vyriešením finančného problému, ale aj problému kvalitnej sebarealizácie.

Podobne je to aj s podmienkami práce odborníkov z iných oblastí (výskumní a vývojoví pracovníci, konštruktéri, technológovia, informatici a i.). A veľmi dôležitým faktorom ovplyvňujúcim rozhodnutie mnohých mladých odborníkov o ich odchode do zahraničia je aj vízia o lepších podmienkach pre život ich rodín.

V súvislosti s odchodom mladých ľudí z novopristúpených členských krajín EU po ukončení ich štúdií do zahraničia, a v súvislosti s akútnym nedostatkom peňazí potrebných na financovanie nielen školstva, ale aj ostatných odvetví národného hospodárstva v týchto krajinách, sa čoraz frekventovanejšou témou rôznych médií v krajinách postihnutých odchodom pracovnej sily  stáva otázka financií vynaložených na vysokoškolské štúdiá mladých ľudí odchádzajúcich do zahraničia.

Nasledujúci príspevok: „B3.1 – Médiá o nákladoch investovaných do vysokoškolského vzdelania“