My znášame náklady, ale zisky už zhŕňajú druhí

Predchádzajúci príspevok: „B2- Príčiny odchodu mladých ľudí do zahraničia“. Mladí ľudia odchádzajú za prácou do zahraničia z dôvodu vyšších zárobkov a lepšiemu uplatneniu svojich schopností, lepšej profesnej sebarealizácii.

————————————————————————————————————

V rôznych médiach – či už v tlači alebo na rôznych internetových stránkach tých krajín Únie, ktorých občania masovo odchádzajú za prácou do ekonomicky vyspelejších krajín EU – už bolo uverejnených veľa rôznych článkov, týkajúcich sa problematiky odchodu vysokoškolsky vzdelaných odborníkov do zahraničia po ukončení ich štúdií v rodných krajinách. Väčšina týchto článkov v podstate poukazuje na fakt, že financovanie vysokoškolských štúdií občanov, ktorí odchádzajú po získaní diplomu do zahraničia, je pre ich rodnú krajinu stratové. Hoci vyštudovali za peniaze svojich spoluobčanov, svojou prácou – mimo územia svojej rodnej krajiny – budú prospešní ekonomike toho štátu, v ktorom sa zamestnajú, a ktorý sa absolútne nepodieľal na financovaní ich štúdií.

Tieto mediálne články poukazujú na to, že sú to neúčelne vydávané peniaze, ktorých návratnosť klesá úmerne dobe prepracovanej odborníkom v zahraničí, a navrhujú rôzne spôsoby vysporiadania sa s touto problematikou. Hovorí sa napr. o variante zaviazania sa vysokoškoláka – po ukončení jeho štúdií na vysokej škole – k odpracovaniu určitého počtu rokov v ekonomike rodného štátu. Alebo aj o tom, že štát by mal od vysokoškoláka, ktorý po ukončení štúdií odíde pracovať do zahraničia, požadovať – či už v plnej alebo čiastočnej výške –  peniaze vynaložené na jeho štúdiá. Požadovať z toho dôvodu, že tieto peniaze boli predsa vynaložené na jeho vzdelávanie preto, aby sa  tento mladý človek  po ukončení štúdií zapojil do pracovného procesu v svojej rodnej krajine, ktorá ho potrebuje v svojej ekonomike, a nie preto, aby po skončení štúdií odišiel pracovať do zahraničia.

Ale idú tieto úvahy o spôsobe vyrovnávania sa za poskytnuté vzdelanie, úvahy diskutované či už v médiách alebo v širokej verejnosti, idú tým správnym smerom? Pomôžu k nájdeniu toho skutočne efektívneho riešenia? Obracajú pozornosť skutočne na toho, kto by sa mal zúčastňovať na uhrádzaní nákladov za vzdelávanie? Hoci sú myslené iste dobre a  v záujme vyriešenia tejto problematiky, neodvádzajú pozornosť od tej skutočne správnej cesty?

Od koho požaduje futbalový klub peniaze pri prestupe hráča, od hráča alebo od jeho nového majiteľa, od jeho nového zamestnávateľa?

Nasledujúci  príspevok: „B3.2- Financovanie štúdií budúcim zamestnávateľom“