My znášame náklady, ale zisky už zhŕňajú druhí

Predchádzajúci príspevok: „B3.2- Financovanie štúdií budúcim zamestnávateľom“. Ak štát financuje náklady vzdelávania mladého človeka, tak by sa sa mu mali tieto náklady aj nejakou formou vrátiť.

 ———————————————————————————————–

Otázka finančných nákladov vynaložených na absolventa vysokoškolských štúdií, ktorý po ich ukončení odchádza za prácou do zahraničia, je dlhodobo neriešenou problematikou, značne zaťažujúcou vzťahy medzi ekonomicky silnejšími a ekonomicky slabšími členskými štátmi EU. Problematikou, ktorej finančná stránka je absolútne neférovo a nespravodlivo presunutá na plecia štátov vychovávajúcich týchto odborníkov.

Väčšina názorov, možno povedať, že drvivá väčšina verejných a mediálnych názorov, snažiacich sa o riešenie problematiky finančných nákladov  vynaložených na vysokoškolské štúdiá odborníka, zameriava riešenie tohto problému  v smere zaťaženia odborníka  odchádzajúceho  za prácou do zahraničia určitou finančnou „pokutou“, resp. jeho povinnosťou odpracovať určité obdobie v ekonomike rodnej krajiny. Cieľom tejto pokuty či povinnosti odpracovania určitého obdobia v rodnej ekonomike má byť čo najväčšie zníženie straty štátu, vzniknutej v dôsledku neefektívne vynaložených nákladov na vysokoškolské  štúdiá odborníka.

Je ale správne vymáhať tieto peniaze – tak ako sa to navrhuje v mnohých článkoch uverejnených v tlači či elektronických médiách, a ako to prezentuje aj veľa verejne známych osôb – od osoby, ktorá vďaka práve týmto peniazom mohla uskutočniť svoj sen o vyštudovaní za odborníka v určitej oblasti?

Áno, presne tak, uskutočniť svoj sen o vyštudovaní za odborníka vďaka týmto štátnym peniazom, peniazom, na ktoré sa poskladali spoluobčania tohto mladého človeka. Veď tieto finančné prostriedky od jeho spoluobčanov boli pre tohto mladého občana jedinou možnosťou absolvovania štúdií, ktoré by si mnoho mladých ľudí v našich novopristúpených členských krajinách EU – „vďaka“ častokrát  katastrofálnej finančnej situácii v ich rodinách, spôsobenej v mnohých prípadoch doslova žobráckymi platmi ich rodičov – nemohlo formou platených štúdií dovoliť.

Je správne vymáhať tieto peniaze od toho mladého človeka, ktorý práve ukončil štúdium na vysokej škole, ale chce začať pracovať v zahraničí, pretože tam vidí nielen perspektívnejšie platové možnosti, ale aj perspektívnejšie podmienky, tak pre svoj profesionálny rast a rozvoj, ako aj pre existenciu svojej rodiny? A čo ak práve v cudzine nájde podmienky, vďaka ktorým sa z neho stane špičkový odborník, čo ak tam nájde podmienky, vďaka ktorým sa naplno rozvinie jeho talent?

Je správne zaťažiť splácaním dlhu osobu, ktorá práve dokončila štúdium, ktorá nemala zatiaľ žiadnu šancu niečo si zarobiť a nasporiť? Zaťažiť mladého človeka, ktorý nemá žiadnu záruku, že sa mu bude u nového zamestnávateľa v cudzine dariť, a že bude mať z čoho splácať tento svoj dlh voči rodnej krajine? Je správne žiadať od tejto osoby peniaze, ktoré investoval štát do jej vzdelania? Frustrovať ju tým,  že musí vracať niečo, čo štát do nej investoval „len“  kvôli tomu, aby si zabezpečil tak nového odborníka do budúcnosti, ako aj peniaze vo forme jeho daní? A odrádzať ju tak určitým spôsobom od toho, aby odišla za lepšie platenou prácou, za lepšími podmienkami osobného rozvoja do cudziny. Odrádzať ju od toho, aby si splnila svoj sen o lepšom živote pre seba a pre svoju rodinu.

A ďalším závažným dôvodom na to, aby mladý človek odchádzajúci za prácou do zahraničia nebol povinný splácať náklady vynaložené rodnou krajinou na jeho štúdiá je ten, že ak  má mladý človek po ukončení štúdií  naplno uplatniť v praxi svoj tvorivý potenciál, tak jednou z podmienok, ktoré k tomu vedú, je možnosť pracovať na pracovisku podľa vlastného výberu.

V súčasnosti, v dobe nebývalých informačných a komunikačných technológií, má mladý človek už počas štúdií na vysokej škole veľa možností zorientovať sa v množstve existujúcich pracovísk, pripadajúcich do úvahy ako jeho potenciálne možný budúci zamestnávateľ.  A to nielen pracovísk v rámci územia svojej rodnej krajiny, v ktorej študuje, ale aj eventuálne možných budúcich pracovísk na území celej Európskej únie, ba aj na celom svete.

Internet, lacné telefonovanie, možnosť relatívne lacného cestovania po celej EU bez obmedzení, a samozrejme znalosť cudzích jazykov, mu poskytujú široké možnosti na získanie potrebných informácií o jednotlivých pracoviskách – venujúcich sa problematike odbornosti, ktorú študuje – pripadajúcich do úvahy ako jeho potencionálne možný budúci zamestnávateľ.

Pokiaľ sa vzdeláva v odbore, ktorý ho baví, v ktorom vidí svoju životnú náplň, tak sa pochopiteľne snaží zistiť všetky možné informácie, všetky plusy a mínusy jednotlivých  pracovísk v rámci EU – a nielen nej – ktoré pripadajú do úvahy ako jeho budúce miesto pracovného pôsobenia.

Neexistujú dve rovnaké pracoviská, napriek tomu, že sa venujú tej istej problematike. Vždy sa v niečom líšia. Jedno má širší záber vývoja a výskumu, iné užší, špecializovanejší. Jedno pracovisko zamestnáva relatívne veľké množstvo ľudí, druhé menej. Pracoviská sa líšia prístrojovým vybavením a ďaľším potrebným zariadením, ľuďmi, a tiež medziľudskými vzťahmi. Niekto dáva dôraz na jeho umiestnenie v hornatejšom kraji, iný vo veľkých mestách, ďalší na prvé miesto kladie podmienky pre rodinu atď., atď. Raz sú tie rozdiely medzi pracoviskami menšie, inokedy väčšie.  Každé sa však zameriava určitým jedinečným smerom, vyznačuje sa špecializáciou, ktorá je vlastná len tomuto pracovisku. Každé pracovisko má svoje špecifikum a práve toto špecifikum je častokrát tým, čo ho robí príťažlivým v očiach mladého človeka z hľadiska jeho budúceho pracovného pôsobenia.

A tento mladý študujúci človek všetky informácie o potenciálne možných budúcich  pracoviskách vyhodnocuje, porovnáva, berie do úvahy, ako je to či ono pracovisko vybavené, aké sú v ňom možnosti pracovnej sebarealizácie, aké sú mzdové podmienky, zisťuje si ďaľšie informácie ohľadom svojho budúceho zamestnávateľa, ale, samozrejme, tiež aj, aké sú v mieste toho ktorého pracoviska podmienky pre mimopracovný život, podmienky pre založenie si  a existenciu svojej budúcej rodiny atď.,  a na základe posúdenia všetkých týchto informácií si môže predbežne vybrať to pracovisko, ktoré najviac vyhovuje jeho požiadavkám.

A takáto voľba nového pracoviska, voľba na základe slobodného rozhodnutia jedinca, je veľkým predpokladom k tomu, aby sa naplno prejavili schopnosti a talent tohto mladého odborníka  v podobe jeho pracovných úspechov, a tým pádom aj v podobe úspechov jeho zamestnávateľa.

Čím má jednotlivec pri výbere svojho budúceho pracoviska väčšiu slobodu, čím je menej ovplyvňovaný takými záležitosťami, ako už spomenutý psychicky negatívne pôsobiaci a zväzujúci záväzok povinného odpracovania určitých rokoch po ukončení štúdia v svojej rodnej krajine, resp. záväzok vrátenia časti peňazí vynaložených na štúdiá v prípade odchodu do zahraničia, tým je väčší predpoklad, že bez tohto stresujúceho faktora, negatívne pôsobiaceho na jeho pracovnú výkonnosť, sa viac uplatní v svojom odbore, tým je väčší predpoklad, že naplno uplatní svoj talent, vedomosti a schopnosti, a že bude väčším prínosom pre toto pracovisko. Tým je väčší predpoklad, že nájde pracovisko s takým prostredím, aké vyhovuje jeho požiadavkám.

Možnosť slobodného výberu pracoviska, bez nutnosti vyrovnávať nejaké záväzky spojené so štúdiami mladého človeka, jednoznačne prispeje k duševnej pohode daného jednotlivca, čo môže jedine kladne ovplyvniť jeho pracovný i súkromný život.

Nasledujúci príspevok: „B3.4- Štát požaduje vrátenie nákladov vynaložených na štúdiá“