Predchádzajúci príspevok: „B4.3- Hodnota nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie pracovníka“. Sumárne náklady vynaložené v dlhodobom procese prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu sú tvorené nákladmi na vzdelávanie sa a nákladmi na výchovu mladého občana.
————————————————————————————
V predchádzajúcich častiach bolo rozoberané, prečo by mal čerstvo vyštudovaný absolvent vysokej školy, odchádzajúci za prácou do zahraničia, začať splácať, resp. nesplácať náklady na svoje štúdiá [1] (B3.3- Náklady na štúdiá má naozaj znášať absolvent?). Veď sa ešte len rozbieha do života. Nemá žiadne úspory. Prečo by to mal splácať on? Prečo nie niekto iný?
Napr. úplne logicky ten, kto v zahraničí využíva služby tohto odborníka, kto ho zamestnáva, a komu práca tohto odborníka prináša zisk, t. j. buď jeho zamestnávateľ, alebo zahraničný štát, ktorému práca tohto odborníka prináša zisk vo forme dane z jeho príjmov, čiže zisk vo forme dane z jeho mzdy, a taktiež mu prináša zisk vo forme dane zo zisku zamestnávateľa, ktorý tohto odborníka zamestnáva. A na vytvorení tohto zisku zamestnávateľa sa odborník podieľal. Zamestnávateľ, a teda aj zahraničný štát získali tohto odborníka do svojich služieb predsa úplne zadarmo, bez žiadnych nákladov vynaložených na jeho výchovu a vzdelávanie.
Prečo by teda zamestnávateľ, resp. štát, v ekonomike ktorého je tento odborník aktuálne zamestnaný, nemohli zaplatiť primeranú časť nákladov vynaložených počas dlhodobej prípravy tohto odborníka na jeho profesnú činnosť, vynaložených v jeho rodnej krajine? Predsa nevynaložili ani cent na jeho výchovu a vzdelávanie počas jeho dlhodobej prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu, počas jeho prípravy v rodnej krajine. Ani cent z dane, ktorú tento odborník odvádza zo svojej mzdy zahraničnému zamestnávateľskému štátu, ani cent z ďaľších daní, ktoré generuje práca tohto odborníka (DPH, spotrebná daň), nepôjde na pomoc tým občanom, ktorí mu naopak svojím príspevkom, svojimi peniazmi formou odvádzaných daní umožnili stať sa odborníkom. Ktorí tak svojimi peniazmi prispeli na jeho výchovu, ako aj na jeho vzdelávanie. A tými občanmi sú jeho spoluobčania v jeho rodnej krajine.
Z práce odborníka, zamestnaného v zahraničí, profitujú dva subjekty:
- Zahraničný zamestnávateľ zamestnávajúci tohto občana-odborníka.
- Štát, v ktorom sa tento zahraničný odborník zamestnal, t. j. štát, v ktorom má zamestnávateľ tohto odborníka svoje sídlo, svoj podnik či prevádzku, štát, do ktorého štátneho rozpočtu odvádza odborník daň zo svojej mzdy.
Zatiaľ čo zamestnávateľ profituje zo zisku, vytváraného prácou odborníka, zahraničný štát je príjemcom:
- Dane z príjmu tohto odborníka, t. j. dane z jeho mzdy.
- Dane zo zisku zamestnávateľa tohto odborníka, čiže dane zo zisku, ktorý pomáha svojou prácou vytvoriť odborník.
- Spotrebnej dane a DPH – dvoch daní, ktoré odborník platí pri každodennej kúpe tovarov a služieb dennej i dlhodobejšej spotreby v cudzej krajine, keďže sa tu zdržuje a je tu ubytovaný počas svojho zamestnania.
- Každodennou kúpou rôznych výrobkov a služieb zároveň odborník podporuje zamestnanosť a ďalší rast výroby v krajine, v ktorej pracuje. A rast výroby a zamestnanosti znamená ďaľšie príjmy štátneho rozpočtu formou daní, ktoré sú generované prácou novozamestnaných pracovníkov. Formou už vyššie vymenovaných daní, čiže formou dane zo mzdy, dane z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebnej dane.
Keďže obom týmto subjektom – zamestnávateľovi i zahraničnému štátu – prináša práca odborníka zisk, vynára sa otázka, kto by mal byť tým zodpovedným a podieľať sa primeranou mierou na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených počas dlhodobej prípravy odborníka na pracovnú činnosť, t. j. podieľať sa na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania tohto odborníka v jeho rodnej krajine. Spravodlivá kompenzácia je taká kompenzácia, ktorej rozsah je úmerný dobe zamestnávania sa tohto odborníka v ekonomike zahraničného štátu.
Mal by to byť zamestnávateľ alebo zahraničný štát, alebo by to mali byť obaja, t. j. zamestnávateľ i zahraničný štát? A ak obaja, tak v akom pomere by sa mali zúčastňovať na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie odborníka, teda na kompenzácii úmernej dobe odpracovanej týmto odborníkom v ekonomike zahraničného štátu.
Zrejme vhodnejšie by bolo, ak by týmto záväzkom – záväzkom podieľania sa na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v procese dlhodobej výchovy a vzdelávania občana – bol zaťažený zahraničný štát, v ekonomike ktorého občan pracuje, a v prospech ktorého ide tak daň z príjmu občana pracujúceho v zahraničí, ako aj daň zo zisku jeho zamestnávateľa, t. j. zisku, ktorý pomáha vytvoriť svojou prácou tento odborník, tento náš odídený občan. A prečo by to bolo vhodnejšie, resp. správnejšie?
[1] https://ivlcek.blog.pravda.sk/2021/12/25/b3-3-naklady-na-studia-ma-naozaj-znasat-absolvent/
Nasledujúci príspevok: „B5.2- Na kompenzácii nákladov by sa mala podieľať zamestnávateľská krajina“
Celá debata | RSS tejto debaty