B5. 1- Kto by mal kompenzovať náklady vynaložené na výchovu a vzdelávanie

Predchádzajúci príspevok: „B4.3- Hodnota nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie pracovníka“. Sumárne náklady vynaložené v dlhodobom procese prípravy občana na zapojenie sa do pracovného procesu sú tvorené nákladmi na vzdelávanie sa a nákladmi na výchovu mladého občana.

 ————————————————————————————

V predchádzajúcich častiach bolo rozoberané, prečo by mal čerstvo vyštudovaný absolvent vysokej školy, odchádzajúci za prácou do zahraničia, začať splácať, resp. nesplácať náklady na svoje štúdiá [1] (B3.3- Náklady na štúdiá má naozaj znášať absolvent?). Veď sa ešte len rozbieha do života. Nemá žiadne úspory. Prečo by to mal splácať  on? Prečo nie niekto iný?

Napr. úplne logicky ten, kto v zahraničí využíva služby tohto odborníka, kto ho zamestnáva, a komu práca tohto odborníka prináša zisk, t. j. buď jeho zamestnávateľ, alebo zahraničný štát, ktorému práca tohto odborníka prináša zisk vo forme dane z jeho  príjmov, čiže zisk vo forme dane z jeho mzdy, a taktiež mu prináša zisk vo forme dane zo zisku zamestnávateľa, ktorý tohto odborníka zamestnáva. A na vytvorení tohto zisku zamestnávateľa sa odborník podieľal.  Zamestnávateľ, a teda aj zahraničný štát získali tohto odborníka do svojich služieb predsa úplne zadarmo, bez žiadnych nákladov vynaložených na jeho výchovu a vzdelávanie.

Prečo by teda zamestnávateľ, resp. štát, v ekonomike ktorého je tento odborník aktuálne zamestnaný, nemohli zaplatiť primeranú časť nákladov vynaložených počas dlhodobej prípravy tohto odborníka na jeho profesnú činnosť, vynaložených v jeho rodnej krajine? Predsa nevynaložili ani cent  na jeho výchovu a vzdelávanie počas jeho dlhodobej prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu, počas jeho prípravy v rodnej krajine. Ani cent z dane, ktorú tento odborník odvádza zo svojej mzdy zahraničnému zamestnávateľskému štátu, ani cent z ďaľších daní, ktoré generuje práca tohto odborníka (DPH, spotrebná daň), nepôjde na pomoc tým občanom, ktorí mu naopak svojím príspevkom, svojimi peniazmi formou odvádzaných daní umožnili stať sa odborníkom. Ktorí tak svojimi peniazmi prispeli na jeho výchovu, ako aj na jeho vzdelávanie. A tými občanmi sú jeho spoluobčania v jeho rodnej krajine.

Z práce odborníka, zamestnaného v zahraničí, profitujú dva subjekty:

  1. Zahraničný zamestnávateľ zamestnávajúci tohto občana-odborníka.
  2. Štát, v ktorom sa tento zahraničný odborník zamestnal, t. j. štát, v ktorom má zamestnávateľ tohto odborníka svoje sídlo, svoj podnik či prevádzku, štát, do ktorého štátneho rozpočtu odvádza odborník daň zo svojej mzdy.

 

Zatiaľ čo zamestnávateľ profituje zo zisku, vytváraného prácou odborníka, zahraničný štát je príjemcom:

  1. Dane z príjmu tohto odborníka, t. j. dane z jeho mzdy.
  2. Dane zo zisku zamestnávateľa tohto odborníka, čiže dane zo zisku, ktorý pomáha svojou prácou vytvoriť odborník.
  3. Spotrebnej dane a DPH – dvoch daní, ktoré odborník platí pri každodennej kúpe tovarov a služieb dennej i dlhodobejšej spotreby v cudzej krajine, keďže sa tu zdržuje a je tu ubytovaný počas svojho zamestnania.
  4. Každodennou kúpou rôznych výrobkov a služieb zároveň odborník podporuje zamestnanosť a ďalší rast výroby v krajine, v ktorej pracuje. A rast výroby a zamestnanosti znamená ďaľšie príjmy štátneho rozpočtu formou daní, ktoré sú generované prácou novozamestnaných pracovníkov. Formou už vyššie vymenovaných daní, čiže formou dane zo mzdy, dane z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebnej dane. 

Keďže obom týmto subjektom  – zamestnávateľovi i zahraničnému štátu – prináša práca odborníka zisk, vynára sa otázka, kto by mal byť tým zodpovedným a podieľať sa primeranou mierou na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených počas dlhodobej prípravy odborníka na pracovnú činnosť, t. j. podieľať sa na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v dlhodobom procese výchovy a vzdelávania tohto odborníka v jeho rodnej krajine. Spravodlivá kompenzácia je taká kompenzácia, ktorej rozsah je úmerný dobe zamestnávania sa tohto odborníka v ekonomike zahraničného štátu.

Mal by to byť zamestnávateľ alebo zahraničný štát, alebo by to mali byť obaja, t. j. zamestnávateľ i zahraničný štát? A ak obaja, tak v akom pomere by sa mali zúčastňovať na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie odborníka, teda na kompenzácii úmernej dobe odpracovanej týmto odborníkom v ekonomike zahraničného štátu.

Zrejme vhodnejšie by bolo, ak by týmto záväzkom – záväzkom podieľania sa na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených v procese dlhodobej výchovy a vzdelávania občana – bol zaťažený zahraničný štát, v ekonomike ktorého občan pracuje, a v prospech ktorého ide tak daň z príjmu občana pracujúceho v zahraničí, ako aj daň zo zisku jeho zamestnávateľa, t. j. zisku, ktorý pomáha vytvoriť svojou prácou tento odborník, tento náš odídený občan. A prečo by to bolo vhodnejšie, resp. správnejšie?

[1] https://ivlcek.blog.pravda.sk/2021/12/25/b3-3-naklady-na-studia-ma-naozaj-znasat-absolvent/

 

Nasledujúci príspevok: „B5.2- Na kompenzácii nákladov by sa mala podieľať zamestnávateľská krajina“

 

B12. 1- Haló . . . Nemci, Rakúšania, Švajčiari či Angličania, bezplatne vám vychovávame lekárov. A náklady bude za vás kto platiť?

09.04.2022

„V súčasnosti odchádza do zahraničia približne 20 percent končiacich absolventov lekárskych štúdií [1]. A dopyt po týchto absolventoch v zahraničí neutícha, naopak rastie. To znamená, že ak budú hospodársky silnejšie členské štáty EU potrebovať viac lekárov, stačí, ak absolventom lekárskych štúdií v novopristúpených štátoch EU ponúknu [...]

B11. 1- Chudáka zderieme aj z poslednej kože, a čím bohatší, tým viac sa mu klaniame, tým viac sa pred ním skláňame

15.03.2022

Štát, jeho predstavitelia a zástupcovia, naháňajú a trestajú za odkotúľavané šestáky každého, koho sa neboja, a pritom im unikajú zlatučké jagavé dukáty, ktoré patria nám všetkým, ktoré visia priamo pred nami, ako šťavňaté jabĺčka. Stačí len natiahnuť ruku a odtrhnúť ich. Ale o tie sa nehlásime. Nechceme vedieť, že máme na ne plný nárok. [...]

B11- Aj tí najbiednejší Slováci sa zložili na náklady 19 miliárd, ale zisk už berie Nemecko, Anglicko, Švajčiarsko a iní

09.03.2022

Keď v štátnej pokladnici, v štátnom rozpočte, chýbajú peniaze, tak sa to štát snaží dohnať buď zvýšením starých, alebo zavedením nových daní, rôznymi poplatkami za to, tamto či toto, novým zaťažením obyvateľov i podnikateľov. Hlavne drobných podnikateľov. Ale prečo sa najprv nepokúsime pozrieť, kde sa tie peniaze strácajú, kde odtekajú? [...]

Irán útok revolučné gardy

OSN: Viac ako milión ľudí v Sýrii opustilo svoje domovy v dôsledku ofenzívy povstalcov

12.12.2024 22:27, aktualizované: 22:44

Medzi vysídlenými sú hlavne ženy a deti.

srbsko

Srbskí študenti odmietajú ukončiť blokádu vysokých škôl, kým nebudú splnené ich požiadavky

12.12.2024 22:23

Srbskí študenti od vlády tiež žiadajú, aby tamojšie orgány trestne stíhali zodpovedných za pád výčnelka strechy na stanici v Novom Sade.

Gruzínsko, demonštrácia, protest

Nenecháme ruského lokaja, aby nám kradol budúcnosť: Gruzínci napriek krutému počasiu protestujú už pätnásty deň

12.12.2024 22:05

Napriek chladu a vetru sa pred sídlom gruzínskeho parlamentu v Tbilisi znovu zišlo niekoľko tisíc ľudí, už pätnástu noc za sebou.

sýria, Humajmím, asad

Rusko nadviazalo kontakty s povstalcami v Sýrii. Chce si udržať vojenské základne v krajine

12.12.2024 21:24

Predstavitelia ruského diplomatického zboru sa so zástupcami HTS stretli v jednom z hotelov v Damasku.

Ivan Vlček

Kvôli čomu sme vlastne boli prizvaní do Únie? Kvôli úprimnej snahe o dobro pre všetkých alebo kvôli neskromnej snahe o výhody jedných na úkor druhých?

Štatistiky blogu

Počet článkov: 42
Celková čítanosť: 70536x
Priemerná čítanosť článkov: 1679x

Autor blogu

Kategórie