Obsah predchádzajúceho príspevku: „B9.6- Straty vzniknuté odchodom občanov do zahraničia“. Z našej krajiny, zo Slovenska, podobne ako aj z iných novopristúpených členských krajín, každoročne odchádza za prácou do zahraničia množstvo občanov. Žiadna krajina, ktorá ich zamestnáva, sa však už nezúčastňuje na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené počas dlhodobej prípravy týchto občanov na zapojenie sa do pracovného procesu.
—————————————————————————————————————-
Jav pracovnej migrácie existuje od samého začiatku ľudstva. Počas celej svojej existencie sa ľudia presúvali za prácou nielen medzi rôznymi miestami toho istého regiónu či štátu, ale častokrát za ňou odchádzali aj do iných krajín, do celého sveta. Dôvody, ktoré ich k tomu viedli boli rôzne: vyššie mzdy, prijateľnejšie pracovné podmienky, rodinné dôvody, túžba za poznaním iných miest a pod.
Možnosť cestovania ľudí, ako aj transportu tovaru pred tisíc rokmi, bola jednoznačne limitovaná možnosťami dopravy. Jedinými dopravnými prostriedkami boli kone a lode. Máloktorý človek z tohto dôvodu uvažoval o možnosti zamestnania sa v ďalekých krajinách, a množstvo ľudí odchádzajúcich za prácou do iných miest regiónu, krajiny či sveta, prudko klesalo v závislosti od vzdialenosti pracoviska.
Vynálezom parného rušňa a zavedením železnice na začiatku 19. storočia začal rapídne narastať počet ľudí premiestňujúcich sa za prácou na väčšie vzdialenosti. K ďaľšiemu vzrastu pracovnej migrácie dopomohol v 20. storočí rozvoj automobilizmu a leteckej dopravy.
Po 2. svetovej vojne dochádza k novým objavom, vynálezom, masívnemu rozvoju vedy a techniky, čo má za následok modernizáciu a následné skvalitnenie cestnej, železničnej, leteckej, a aj námornej dopravy. Doprava sa stáva rýchlejšou, lacnejšou a pohodlnejšou. To vedie k ďaľšiemu nárastu počtu ľudí, využívajúcich čoraz širšiu možnosť zamestnávania sa aj v tých najodľahlejších oblastiach sveta. Ženie ich nielen možnosť lepších zárobkov, ale aj možnosť kvalitnejšej sebarealizácie či uspokojenie túžby za poznávaním sveta.
Ľudia hľadajú prácu, ktorá im a ich rodinám zabezpečí lepšie podmienky na život, v porovnaní s tými, aké im poskytuje práca vo vlastnej krajine. Hľadajú takú, ktorá bude poskytovať lepšie možnosti na rozvoj ich schopností, nadania a talentu, či takú, ktorá im ponúkne možnosť dokonale spoznať miesto či región sveta, ktorý bol pre nich vždy tajomným lákadlom a vysnívaným miestom krátko či dlhodobého pobytu. Využívajú čoraz širšiu možnosť zamestnávania sa v rôznych krajinách sveta.
Nárast pracovnej migrácie v posledných desaťročiach je spôsobený nielen zlepšujúcimi sa možnosťami dopravy osôb: rýchlejšia, lacnejšia a komfortnejšia, ale súčasne aj rastúcou dostupnosťou nových a nových pracovných pozícií v mnohých krajinách pre ľudí z celého sveta.
Vierovyznanie, rasa, národnosť či farba pleti už nie sú prekážkou pri hľadaní práce, a určujúcimi faktormi pre získanie pracovného miesta na ľubovoľnom mieste našej planéty sú jazyk, profesionalita a chuť pracovať.
Rozvoj globalizácie nárastu medzištátnej pracovnej migrácie jednoznačne nahráva.
Súčasná globalizácia, t. j. čoraz väčšie prepájanie ekonomík jednotlivých krajín, tomuto trendu medzištátnej pracovnej migrácie, trendu cestovania za prácou do zahraničia, pomáha a kladie ho na novú kvantitatívnu úroveň charakterizovanú čoraz väčším množstvom ľudí odchádzajúcich za prácou do zahraničia.
A čoraz kvalitnejšia a efektívnejšia doprava je ďaľším dôležitým podporným činiteľom tohto procesu cestovania za prácou do iných krajín, procesu jednoznačne spätého s narastajúcou globalizáciou.
Nasledujúci príspevok: „B10.2- Negatívum medzištátnej pracovnej migrácie“
Celá debata | RSS tejto debaty